Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       3. október 2002 Otázka Iraku sa dostala na pôdu Bezpečnostnej rady OSN Gabriel Sedlák V otázke odzbrojenia Iraku sa pozornosť v posledných hodinách presunula na dve kľúčové inštitúcie. Ide o Bezpečnostnú radu OSN, ktorá sa dnes zišla, aby si vypočula šéfa zbrojných inšpektorov OSN Hansa Blixa, a americký Kongres, ktorý prezident Bush požiadal o oprávnenie použiť v prípade nutnosti proti Iraku vojenskú silu. Dnešok je po takmer štyroch rokoch prvou príležitosťou, aby sa do diskusie o Iraku a o spôsobe návratu zbrojných inšpektorov do Bagdadu zapojilo všetkých pätnásť členov Bezpečnostnej rady OSN. Ešte predtým mal pred nimi za zatvorenými dverami vystúpiť šéf inšpektorov Hans Blix a informovať o dohode, ktorú o praktických otázkach obnovenia inšpekcií uzavrel začiatkom týždňa vo Viedni s irackou delegáciou. Iračania zdôraznili, že vychádzajú z memoranda z roku 1998. To však umožňuje prístup inšpektorov do ôsmich akýchsi prezidentských oblastí iba za špeciálnych podmienok, ktoré iracký režim dôsledne využíval na to, aby v konečnom dôsledku inšpekcie znemožňoval. Spojené štáty a Británia preto naďalej odmietajú obnovenie zbrojných inšpekcií na základe starých rezolúcií a trvajú na prijatí novej. Hovorí britský premiér Tony Blair. AUDIO: "Dôležité je, že na to ideme prostredníctvom OSN. Ale táto cesta má viesť k vyriešeniu problému, nie k jeho obchádzaniu.” Podľa Spojených štátov sú diskusie o inšpekciách, uskutočňovaných na základe dohôd z Viedne, predčasné. Skôr ako inšpektori do Bagdadu vycestujú, mala by podľa Američanov Bezpečnostná rada schváliť rezolúciu, ktorá dá Saddámovi Husajnovi dve možnosti: buď umožní bezpodmienečný prístup kamkoľvek, alebo bude čeliť vojenskej sile. S americkým návrhom rezolúcie tohto znenia sa zatiaľ oboznámili iba Británia, Francúzsko, Čína a Rusko. Až keď sa na spoločnom postupe dohodne táto pätica stálych členov Bezpečnostej rady, ktorá má právo vetovať návrhy rezolúcií, mali by sa s ním oboznámiť aj ostatní členovia rady. Británia stojí na strane americkej požiadavky na prijatie novej rezolúcie. Ich partneri v Bezpečnostnej rade sa prihovávajú skôr za čo najrýchlejšie obnovenie inšpekcií na základe starých rezolúcií. Úplne odmietavé stanovisko však nemá napríklad ani Rusko. Toto sú slová jeho ministra zahraničných vecí Igora Ivanova. AUDIO: „Najprv je treba uskutočniť zasadanie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom zaznie Blixova správa, a až potom rozhodnúť, či je alebo nie je treba prijať novú rezolúciu. Ak bude pre efektívnu prácu inšpektorov potrebné prijatie dodatočných rozhodnutí, sme samozrejme pripravení uvažovať o nich.“ Moskva však, ako dnes vyhlásil Ivanovov námestník Alexander Saltanov, nemôže akceptovať rezolúciu, v ktorej by bola zmienka o automatickou použití sily proti Iraku, ak ten nebude plniť požiadavky svetovej organizácie. Podľa niektorých názorov sa spor možno skončí kompromisom, ktorým sa môže stať francúzsky návrh na prijatie dvoch rezolúcií. Prvá by sa týkala iba inšpekcií a druhá, rátajúca už s vážnymi dôsledkami pre Irak, by bola prijatá až v prípade irackých obštrukcií. Americký prezident George Bush i jeho najbližší spojenec Tony Blair zhodne vyhlasujú, že pripravenosť použiť aj vojenskú silu je najlepší spôsob ako bagdadský režim prinútiť spolupracovať s OSN. S týmto argumentom sa zrejme stotožnili aj zástupcovia oboch strán v Snemovni reprezentantov, s ktorými sa Bush včera stretol. Súhlas s návrhom rezolúcie, ktorá dá Bielemu domu v prípade nutnosti zelenú pre použitie sily proti Iraku, by mali prijať obe komory Kongresu, si republikán Bush získal aj od šéfa demokratickej menšiny v Snemovni Richarda Gephardta. AUDIO: „Používanie zbraní hromadného ničenia a pokračovanie v ich vývoji v kombinácii so snahou teroristov získať takéto zbrane predstavuje nebezpečnú hrozbu pre našu národnú bezpečnosť. Mnohí si myslíme, že je treba sa s touto hrozbou vysporiadať diplomaticky, ak je to možné, vojensky, ak budeme musieť.“ Súhlas demokratov s návrhom rezolúcie si Bush získal zrejme aj dodatočnou formuláciou, podľa ktorej síce bude môcť v prípade nutnosti siahnuť po sile, musí ale zároveň informovať Kongres, že zlyhali všetky ostatné prostriedky a zároveň kongresmanov každých 60 dní informovať o vývoji situácie. Podobná dohoda sa vraj čtrá aj medzi Bielym domom a Senátom, kde majú demokrati väčšinu. Predpokladá sa, že obe komory Kongresu budú o rezolúcii hlasovať na budúci týždeň. Tým by sa ich tohtoročné plenárne zasadania skončili, keďže sa začne kampaň pred voľbami, plánovanými na 5. novembra. Z časových dôvodov sa kongresmani zrejme už nebudú môcť zaoberať alternatívnym návrhom rezolúcie, predloženým senátormi Josephom Bidenom a Richardom Lugarom. Návrh žiadal prezidenta o väčšie úsilie zapojiť do odzbrojovania bagdadského režimu vo väčšej miere lídrov ďalších krajín. Na posledný vývoj na domácej scéne včera George Bush reagoval takto. AUDIO: „Vec sa teraz dostala pred Kongres Spojených štátov. Táto debata bude Američanmi veľmi dôkladne sledovaná a história si ju zapamätá. My ako krajina sme o túto výzvu nežiadali, ale postavíme sa jej čelom a to spoločne.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...