Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       9. október 2002 Viacero podôb irackého prezidenta Jaroslav Rozsíval V súvislosti so súčasnou irackou krízou sa stále častejšie začína verejne uvažovať - a to aj na najvyšších politických miestach - o možnosti likvidácie irackého vodcu Saddáma Husajna. Avšak – nie je Husajn, ako Husajn. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer vyjadril minulý týždeň presvedčenie, že iracký ľud vezme otázku zvrhnutia irackého diktátora do vlastných rúk, keď povedal: AUDIO: “Cena jednej guľky, ak to iracký ľude vezme na seba, je podstatne nižšia, ako cena za vojenský zásah. Cena vojny je ešte väčšia. Lenže je veľa možností, ktorými sa svet a iracký ľud môže zbaviť tejto hrozby - a v ktoré dúfa aj prezident Bush.” Washington teda dúfa, že skôr, ako sa smerom na Bagdad rozbehnú americké tanky, vezme celú záležitosť likvidácie irackého diktátora do rúk iracký ľud – avšak – nie je Husajn ako Husajn. Veľký vodca irackého ľudu, inak na prvý pohľad normálny sympatický muž perzského typu s pekne zastrihnutými fúzmi, sa o svoj život obáva viac, ako by sa na normálneho prezidenta štátu patrilo. Lenže Saddám Husajn, ako vieme, nie je celkom normálnym prezidentom. Je to diktátor, ktorý má veľa nepriateľov, v zahraničí i doma. Husajn preto napríklad nikdy nespí dvakrát po sebe na tom istom mieste. V priebehu vojny v Perzskom zálive sa iracký vodca systematicky vyhýbal možnosti atentátu na jeho osobu – a to tak, že nikdy nespal v jednom zo svojich ôsmich palácov. Jeho osobná stráž rutinne zabezpečovala na každú noc viacero postelí v náhodne vybraných bytoch občanov, z ktorých jeden sa potom vždy stal miestom nočného odpočinku diktátora. Iracký prezident zároveň využíva na fingovanie miesta svojho pobytu dvojníkov, a to presne podľa vzoru Josifa Visarionoviča Stalina, veľkého učiteľa svetových diktátorov. V Iraku je tento fakt všeobecne známou skutočnosťou a Iračania sa vždy snažia zistiť, na ktorej verejnej ceremónii sa vlastne zúčastnil originálny Saddám, a na ktorej nie. Na rozdiel od návštevy múzea voskových figurín je však porovnávanie živého originálu so živým dvojníkom oveľa ťažšie. Hovorí sociológ a výskumný pracovník Londýnskej univerzity Falih Abdul Džabbar: AUDIO: „Saddám má veľmi rád filmovanie. Ľudia si preto všimli, že keď je na scéne dvojník, jeho „náhradný diel“, ako mu hovoria, kamery zaberajú iba veľké celky a nepribližujú záber. Vtedy tušia, že toto nie je naozajstný Saddám.“ Z toho pre nás vyplýva, že potenciálny atentátnik musí mať veľký cit pre irackú realitu a musí dobre poznať nielen Saddámove zvyky, grimasy a charakter jeho pohybov, ale mal by vedieť vycítiť, či sa vôbec nachádza na tom pravom mieste, keďže Saddám je, ako každý „slušný diabol“, schopný byť na viacerých miestach odrazu. Problém však nie je len v tom, že Saddám si poctivo a prácne našiel viacerých dvojníkov, jeho experti podrobili týchto hercov, odsúdených k jednej jedinej celoživotnej úlohe, aj viacerým plastickým operáciám – tak, aby podobnosť originálu s „náhradným dielom“ bola takmer dokonalá. Potvrdil to aj jeden z irackých zbehov Abdul Latif, ktorý istý čas údajne pracoval ako dvojník Husajnovho syna Udaya. Nemecká televízia ZDF sa snažila zistiť o Saddámových dvojníkoch trocha viac: Jej redaktori predložili poprednému nemeckému expertovi Dieterovi Buhmanovi zo Sárskeho inštitútu pre súdnu medicínu na posúdenie 30 filmov, na ktorých je zachytený iracký diktátor od roku 1988 až po minulý mesiac tohto roku. Podľa Buhmanna využíva Saddám najmenej troch dvojníkov, ktorí ho pravidelne zastupujú na verejnosti. Buhmann, ktorý na rozpoznanie jednotlivých znakov Saddámovej tváre musel použiť počítačový grafický program, k tomu dodáva: AUDIO: „Pomocou plastickej chirurgie sa dá urobiť veľa. Môžete zmeniť vonkajší tvar očí, alebo uší, to je možné. Môžete zmeniť podstatné rysy – tak, aby ste ich zvýraznili, alebo odstránili...Ale nemôžete zmeniť dĺžku a šírku celej hlavy, a podľa toho sa dá rozpoznať dvojník.“ Buhmann pri porovnávaní jednotlivých záberov dospel aj k prekvapujúcemu záveru: Saddám Husajn nevystúpil na verejnosti už od roku 1998. Irackí utečenci, ktorí pracovali v blízkosti Saddáma Husajna, tvrdia, že ich prezident sa pohybuje vždy v spoločnosti 18 ochrankárov. Jeden z nich údajne zachránil diktátora pred istou smrťou v roku 1983, keď vlastným telom zadržal guľky, vystrelené na neho zo zbraní siedmich útočníkov. Krátko po útoku nariadil Saddám zničenie rodného mesta atentátnikov El-Didžil, v ktorom prišlo o život 3000 ľudí a 60 tisíc ich muselo opustiť domovy. Šanca chytiť Saddáma na verejnosti je teda v súčasnosti viac ako mizivá. Irackí občania zväčša nevedia, koho majú vlastne pred očami. Potenciálni atentátnici by teda museli pochádzať z radov jeho najbližších spolupracovníkov. Tí však veľmi dobre vedia, čomu by museli čeliť v prípade neúspechu: Ich smrť by patrila pravdepodobne k tým najbrutálnejším spôsobom odchodu z tohto sveta. Čakanie na Saddámovu smrť preto v mnohom pripomína čakanie na zázrak.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...