Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       10. október 2002 Pakistanské voľby: armáda alebo chaos Daniel Raus V Pakistane sa dnes konali voľby, ktoré sprevádza množstvo kritiky zo všetkých strán. Mocensky sa v tejto ázijskej jadrovej mocnosti nič podstatné nezmení kvôli neohrozenému postaveniu prezidenta Mušarafa, ktorý vládne od vojenského prevratu v roku 1999. Ako teda konštatuje v nasledujúcom príspevku Daniel Raus, z dlhodobého hľadiska, je otázka, či terajšie voľby prispejú k obnove demokracie alebo iba podporia kritikov prezidenta. Už počas kampane bolo zrejmé, že pakistanské voľby budú mať ďaleko k ideálu. Prezident Mušaraf robí všetko pre to, aby dopadli podľa jeho želania. Zatiaľ čo prívrženci opozičných strán skandovali svoje heslá, Mušaraf zákulisne likvidoval prípadných oponentov. Už koncom júna napríklad nariadil, že do parlamentu môžu kandidovať iba vysokoškolsky vzdelaní ľudia, čím vyradil množstvo populistických oponentov. Sériou podobných opatrení sa dostalo mimo hru až 40 percent poslancov posledného parlamentu. A čo je hlavné, zákaz kandidovať dostali bývalí premiéri Navaz Šaríf a Benazir Bhuttová. Oficiálnym dôvodom bola skutočnosť, že sú vyšetrovaní kvôli korupcii. Mimochodom, Benazir Bhuttová žije radšej v dobrovoľnom exile. Zahraničné aj domáce organizácie, sledujúce ľudské práva, tvrdo kritizujú prezidenta Mušarafa kvôli uvedeným praktikám. Pakistanský Výbor pre ľudské práva (HRCP) dokonca spochybňuje budúce volebné výsledky a tvrdí, že nové vedenie bude mať mimoriadne slabý mandát. Jeho bývalá šéfka, Asma Džahangirová hovorí o „manipulácii a vulgarizácii“ volebného procesu: AUDIO: „Usmerňovanie volieb nie je v Pakistane nanešťastie nič nové. Ale otvorenosť, s akou k nemu došlo tento raz, je naozaj bezprecedentná“. Kritizovaná je aj skutočnosť, že vláda sa pokúšala riadiť voľby doslova do posledného dňa. Dokonca aj počas hlasovania mala polícia údajne pokyny, ako postupovať proti opozícii. Ešte raz hovorí Asma Džahangirová: AUDIO: „Pakistanská komisia pre ľudské práva sa obáva ešte vážnejšieho ovplyvňovania volieb zo strany štátnej administratívy. Polícia má údajne inštrukcie zhora, podľa ktorých má rozbiť tábory opozičných strán, postavené pre ich voličov“. Prezident Mušaraf napriek všetkému vyhlasuje voľby za „totálne transparentné a spravodlivé“. Kritika je podľa neho iba súčasťou kampane. Tesne pred hlasovaním vystúpil Mušaraf v televízii, mal na sebe vojenskú uniformu a presviedčal obyvateľov, že voľby budú dlho očakávaným (a z jeho strany dávno sľubovaným) návratom k civilnej vláde. Faktom ale je, že o samotnom prezidentovi sa nehlasovalo – Mušaraf si totiž v apríli predĺžil mandát o 5 rokov, a to prostredníctvom mimoriadne kontroverzného referenda. Rozšíril si tiež kľúčové kompetencie, takže aj po nástupe civilného premiéra bude mať dohľad nad vládou a môže kedykoľvek rozpustiť parlament. Otvorene tiež varoval, že ak by budúci členovia politického vedenia prekračovali svoje kompetencie, zasiahne Národná bezpečnostná rada, ktorej bude samozrejme predsedom. Dodajme, že prezident Mušaraf je kontroverznou postavou. Pred troma rokmi stál na čele vojenského prevratu. Neskôr sa vyhlásil za prezidenta a upevňoval svoju vládu. Priazeň Západu si však získal po 11.septembri, keď sa jednoznačne postavil proti teroristom, prerušil vzťahy s afganským Talibanom a zakázal viaceré organizácie islamských radikálov. Dodnes zostáva jedným z dôležitých spojencov v boji proti terorizmu. Kvôli autokratickým spôsobom si však nanešťastie znepriatelil domácich liberálov, ktorí by mali byť jeho najbližšími spojencami. Napriek tomu, že pakistanské voľby mali ďaleko k dokonalosti, nemožno povedať, že sa zredukovali iba na účelové divadlo. Dôležitá je napríklad otázka, akú podporu získala koalícia šiestich islamských strán, napriek tomu, že zjavne neohrozia dvojicu hlavných politických rivalov – Pakistanskej moslimskej ligy, ktorá vyhrala posledné voľby v roku 1997, a sekulárnej Ľudovej strany Benazir Bhuttovej. Skutočná moc ale zostane v rukách prezidenta Mušarafa – či už na sebe bude mať uniformu generála alebo sako s kravatou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...