Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       10. október 2002 Podľa CIA je riziko útoku zo strany Iraku malé, po prípadnej vojenskej akcii sa však zvýši Anna Šišková Podľa riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby – CIA – je nepravdepodobné, že by Irak použil chemické, alebo biologické zbrane proti Spojeným štátom. Uviedol však, že hrozba zo strany Bagdadu sa zvýši v prípade amerického útoku. Administratíva amerického prezidenta Georga Busha je presvedčená, že iracký prezident Saddám Husajn predstavuje pre Spojené štáty hrozbu a to aj napriek konštatovaniu Ústrednej spravodajskej služby, že Husajn použije zbrane hromadného ničenia len v prípade útoku proti Iraku. Riaditeľ CIA George Tenet v liste adresovanom americkému Kongresu vyjadril presvedčenie, že v súčasnosti je použitie zbraní hromadného ničenia zo strany Iraku nepravdepodobné. Ale – ako dodal Tenet – šanca, že zbrane hromadného ničenia použije, rastie v prípade americkej akcie proti Iraku. Na stredajšom brífingu v Bielom dome sa novinári hovorcu Bieleho domu, Ariho Fleischera, pýtali, prečo Bush hrozí vojnou proti Iraku aj napriek tomu, že podľa riaditeľa CIA by mohla vyprovokovať odvetu. Fleischer odpovedal, že Tenetovo hodnotenie iba potvrdzuje nebezpečenstvo irackého režimu. AUDIO:Ak priloží Saddám Husajn k vašej hlave zbraň a to v momente, keď popiera, že nejakú zbraň vlastní, ako sa môžete cítiť v bezpečí Fleischer dodal, že Busha varovanie CIA v žiadnom prípade neodradí. Kongresmani z Tenetovho listu niekoľkokrát citovali počas diskusie o rezolúcii, ktorá by amerického prezidenta oprávnila použiť proti Husajnovi, všetky prostriedky vrátane vojenskej sily. Podľa zákonodarcov, ktorí s rezolúciou nesúhlasili, závery CIA dokazujú, že prípadná vojna proti Iraku by v žiadnom prípade neochránila Američanov pred Husajnom, naopak, zvýšila by nebezpečenstvo, ktoré predstavuje. Paradoxne, oba tábory – kongresmani, ktorí sú za schválenie rezolúcie aj tí, ktorí sú proti, používajú varovanie CIA, že Husajn môže zaútočiť, za svoj argument. Napriek búrlivej diskusii na pôde Kongresu sa očakáva, že rezolúciu, o ktorú zákonodarcov požiadal Bush, napokon schvália. V prípade, že rezolúcia prejde, Bush bude musieť v priebehu 48-ich hodín upovedomiť Kongres o akejkoľvek vojenskej akcii proti Iraku a doložiť, že jeho administratíva vyčerpala všetky dostupné diplomatické prostriedky. Bushova administratíva spoločne s Veľkou Britániou chcú, aby Bezpečnostná rada OSN schválila novú rezolúciu o Iraku. Tá by od Iraku vyžadovala, aby prijal zbrojných inšpektorov a umožnil im prístup na ktorékoľvek miesto v ktorúkoľvek hodinu a zároveň by okrem iného hrozila vojenskou akciou v prípade, že Irak požiadavky rezolúcie nesplní. Francúzsko, ktoré je spoločne s Ruskom, Čínou, Spojenými štátmi a Veľkou Britániou stálym členom Bezpečnostnej rady a má právo veta, však prišlo so svojim vlastným návrhom rezolúcie. Ten naopak neobsahuje zmienku o dôsledkoch neplnenia rezolúcie Irakom a nehrozí mu vojenskou akciou. Rusko sa k francúzskemu návrhu pridalo. Americký prezident Bush včera kvôli rezolúcii telefonoval svojmu francúzskemu kolegovi Chiracovi a zdôraznil, že silná rezolúcia je najlepším spôsobom, ako sa vojne s Irakom vyhnúť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...