Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       11. október 2002 Palestínska intifáda proti Izraelu môže trvať ešte dlho Daniel Raus Do titulkov sa v tomto týždni dostal opäť Blízky východ. Samozrejme, hlavne vďaka ďalšiemu samovražednému teroristickému útoku. Napriek tomu, že udalosti na západnom brehu Jordánu zostávajú trocha v tieni diskusií o Iraku, svoju dôležitosť nestrácajú. Celá oblasť totiž predstavuje spojené nádoby, v ktorých všetko so všetkým súvisí. Mierové riešenie sa preto stáva skôr zbožným želaním, ako reálnou nádejou tamojších obyvateľov. Intifáda Palestínčanov proti Izraelu trvá už dva roky a jej koniec zostáva v nedohľadne. Výbuchy samovražedných teroristov vyvolávajú vždy vlnu zdesenia, súčasne sa ale stávajú súčasťou blízkovýchodnej reality. Izrael skúša rôzne odpovede – od snahy o rokovania až po tie najtvrdšie zásahy voči samospráve. Všetko sa ale míňa úspechom. Za celý čas intifády nenašiel účinný nástroj na zastavenie útokov. A otázka je, či z tejto situácie existuje rozumné východisko. K poslednému útoku pri Tel Avive sa opäť prihlásilo hnutie Hamas. To má naopak pocit, že jeho stratégia funguje. Už dávno pred začiatkom povstania vyhlasoval samovražedné útoky za jedinú účinnú zbraň proti Izraelu. Hovorca Hamasu Abdul Azíz Rantisi sa k tejto stratégii opäť prihlásil: AUDIO: „Pokiaľ tu bude agresia a okupácia, hovorím áno – budeme pokračovať všade v našich operáciách proti vrahom“. Keď sa hovorí o terorizme, Palestínčania zvyknú odpovedať na kritiku trocha šokujúcim tvrdením, že aj oni sú proti tomuto javu, pretože najvyššou formou terorizmu je izraelská agresia. To je ale samozrejme iba propagandistické tvrdenie. Okupácia nie je nič chvályhodné, ale medzi ňou a terorizmom je diametrálny rozdiel. Cieľom teroristu sú nevinní civilisti, ženy a deti, zatiaľ čo cieľom okupačnej armády je kontrola nad určitým územím. Na to upozornil najnovšie aj poradca izraelskej vlády Dore Gold: AUDIO: „Izrael je demokracia, ktorá vedie zacielený boj proti terorizmu. Je to boj, v ktorom sú opakovane cieľom naše univerzity, ale Izrael v ňom zvíťazí“. Zdá sa, že oživeniu mierového procesu nepomôžu ani najnovšie rozpory v tábore Palestínčanov. Dve základné frakcie predstavujú oficiálnu samosprávu Jásira Arafata a spomenuté hnutie Hamas. Napätie medzi nimi existuje dlhodobo. Hamas napríklad bojkotoval posledné voľby do samosprávy, vďaka čomu ich Arafat bezproblémovo vyhral. Teraz odmieta zastaviť samovražedné útoky, aj vo chvíľach, keď o to Arafat vyslovene žiada. Keby ale vypukol otvorený boj medzi oboma frakciami, mohlo by to celkom zmeniť situáciu v oblasti. Najnovšie rozpory vyvolala vražda palestínskeho policajného veliteľa, ktorý viedol minulý rok zásahy proti palestínskym demonštrantom. Bol to vlastne spor samosprávy s Hamasom. Za smrť policajta sú zrejme zodpovední príbuzní jedného z demonštrantov, ktorý vtedy prišiel o život. V pozadí je ale boj o faktickú vládu nad pásmom Gazy. Hamas teraz odmieta vydať Arafatovi vrahov policajta s tým, že pomsta bola vraj oprávnená. Keďže si Arafatova samospráva nevie dať rady s celým Hamasom, zameriava sa na jeho ozbrojené krídlo Kásám. Celá záležitosť je ale mimoriadne delikátna, pretože o rozporoch medzi frakciami sa vie a Jásir Arafat potrebuje zachovať imidž zástancu všetkých Palestínčanov. Mimochodom, rozdiely sa prejavujú aj po každom teroristickom útoku. Hamas nevyslovuje ľútosť nad stratami životov a vyhlasuje, že táto stratégia bude pokračovať. Samospráva zvykne útoky aspoň formálne odsúdiť, ale vždy dodá, že konečnú zodpovednosť za ne má Izrael. Jediným, čo všetkých Palestínčanov spája, je odpor k Izraelu. Bez neho by vznikli nepochybne vážne napätia. Časť izraelskej tlače dokonca hovorí o možnosti palestínskej občianskej vojny. Podľa nej k tomu prispievajú blokády Jásira Arafata zo strany izraelskej armády a neschopnosť medzinárodného spoločenstva riešiť konflikt diplomaticky. Kým bude ale Izrael okupovať západný breh Jordánu, boj Palestínčana proti Palestínčanovi nehrozí. Radikálom z Hamasu v podstate vyhovuje zostať v tieni a oficiálne kontakty so svetom nechať Arafatovi. Vytvára sa tým vzťah, známy z iných miest, napríklad zo Severného Írska, kde sa Írska republikánska armáda venuje útokom a zbrojným arzenálom a oficiálna strana Sinn Fein politicky vyjednáva. Je teda možné, že palestínska intifáda bude podobne dlhodobou skutočnosťou, ako existencia terorizmu v Severnom Írsku. Problém Jeruzalema či palestínskych utečencov totiž možno zaradiť do kategórie „neriešiteľné“. A je otázka, či sa bez riešenia týchto otázok dá uvažovať o mierovej koexistencii Izraela a budúceho štátu pod názvom Palestína.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...