Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       16. október 2002 Stopercentná účasť, sto percent hlasov pre Saddáma Miroslav Neoveský V utorok sa konalo v Iraku referendum, čiže všeľudové hlasovanie, ktoré potvrdilo Saddáma Husajna na čele štátu na ďalších sedem rokov. Príspevok pripravil Miroslav Neoveský. Ak niekto očakával, či dokonca dúfal v čosi iné, tak toho v stredu ráno vyviedol z omylu Izzat Ibrihim , podpredseda Revolučnej veliteľskej rady, keď oznámil výsledky utorňajšieho referenda. AUDIO „Prezident Saddám Husajn získal 100 percent z 11 miliónov, 445 tisíc 683 odovzdaných hlasov voličov.“ A to, prosím, pri stopercentnej účasti. Takúto účasť nezaznamenali ani v Československu za najtemnejšej totality. Všetci predchádzajúci i súčasní diktátori musia blednúť závisťou pri pohľade na takéto výsledky. Vrátane tých, ktorých bol mladý Saddám obdivovateľom, totiž Hitlera a Stalina, a podľa línie ktorých vytvoril svoj vlastný mocenský systém tým, že do neho začlenil aj nové, v Iraku tradičné prvky. V plnom súlade tak s nacistickou, ako aj komunistickou líniou stál režim irackej socialistickej strany BAAS, ktorej jedným z vedúcich kádrov Saddám Husajn vždy bol, na štyroch základných pilieroch: totalitnej ideológii, vláde jednej strany, štátom riadenom socialistickom hospodárstve a prísnej kontrole médií a ozbrojených síl. Na rozdiel od nacistického i komunistického modelu, ako píše vedecký pracovník fakulty politiky a sociológie Londýnskej univerzity, Faleh a Džabal v časopise Le Monde diplomatique, však režim strany BAAS rozmiestnil do štátnych ustanovizní aj tradičné kmeňové a klanové štruktúry, ktoré prežívajú dodnes v provinciách a v okrajových vidieckych oblastiach. Pre klany vo vládnom systéme boli vyhradené tri strategické posty: ministerstvo obrany, vojenské oddelenie sekretariátu strany a Úrad národnej bezpečnosti. Cieľom tejto stratégie, založenej na vláde strachu, bolo posilnenie mocenskej základne režimu, vytvorenie monolitickej vládnej elity a predchádzať rozkolom a mocenským zápasom, ktoré boli príznačné pre armádu a stranu v rokoch 1958 až 1970. Ďalším podstatným prvkom systému vlády strany BAAS boli príjmy z ťažby ropy. Obrovské zásoby krajiny dovoľovali režimu rozšíriť služby verejnosti a sieť sociálneho zabezpečenia. Z toho mali prospech aj prozápadné stredné vrstvy, ktoré využili príležitosť a napriek istým obmedzeniam štátom riadeného hospodárstva ťažili z naftového boomu po arabsko-izraelskej vojne v roku 1973. Zatiaľ čo v roku 1968 bolo v Iraku 53 milionárskych rodín, tak v roku 1989 ich už bolo 3.000. Od roku 1979, po krvavom prevrate, sa na vrcholci tejto mocenskej pyramídy usadil Saddám Hussajn a odvtedy, napriek neúspechu v osem rokov trvajúcej iránsko-irackej vojne a napriek zdrvujúcej porážke vo vojne v Perzskom zálive, sa drží na špičke. Najmä vďaka majstrovskej schopnosti využívať rozpory medzi jednotlivými rodinnými klanmi a zložkami vládnej moci, ako aj neľútostnej eliminácii, čo i len náznaku opozície. Význam strany BASS, aj keď je stále najsilnejšou oporou Saddámovho režimu, postupne klesal a v štruktúrach režimu ju nahradili kmeňové a klanové zväzky. Okrem toho prežil režim aj z iného dôvodu. Po zavedení hospodárskych sankcií po porážke v roku 1991, má režim pod kontrolou aj program OSN „ropa za potraviny“. Aby ľudia dostali prídel musia predložiť špeciálne kupóny, ktoré sa stali nástrojom manipulácie spoločnosti. V prezidentských voľbách v roku 1995 boli občania napríklad nútení voliť, ak si chceli udržať nárok na prídelové lístky. Disidenti, či údajní disidenti na ne nárok nemajú. Ešte nikdy predtým nemal režim v rukách taký účinný a mocný nástroj. Lojálnosť „horných desaťtisíc“ si režim zabezpečil ďalším úplatkom – dereguláciou trhu. Táto zmes nacionalizmu, vlastenectva, kmeňových a klanových zväzkov, ako aj sunitského islamu a systému s vrodeným poskytovaním výhod a úplatkov, pomohli režimu prežiť a prekonať všetky prekážky. Sotva sa možno potom čudovať výsledkom utorňajšieho referenda, aj keď treba dodať, že Saddámovi agitátori boli neúnavní. A neuškodilo im ani to, že za hlavnú melódiu volebnej kampane vybrali pieseň nenávidenej Američanky Britney Houstonovej „I will always love you“. Samozrejme s arabským textom, v ktorom dominovalo meno „veľkého vodcu“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...