Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. október 2002 Severná Kórea: pracujeme na vývoji nukleárnych zbraní Miroslav Neoveský V nedávnych rozhovoroch vysokých severokórejských a amerických vládnych činiteľov Pchjongjang priznal, že pracuje na vývoji nukleárnych zbraní. Toto nečakané priznanie stavia do zložitej situácie nielen administratívu prezidenta Busha, ale aj vlády v Soule a v Tokiu. Príspevok k tomu pripravil Miroslav Neoveský. Keď sa delegácia amerického ministerstva zahraničných vecí, vedená riaditeľom jeho odboru pre východoázijské a tichomorské záležitosti Jamesom Kellym vydávala začiatkom tohto mesiaca na cestu do Severnej Kórey, tak o jej poslaní kolovali iba dohady. Včera prenikla na verejnosť informácia, že reč sa zvrtla aj na otázku severokórejského programu vývoja nukleárnych zbraní, ktorého sa Pchjongjang, na základe zmluvy s predchádzajúcou administratívou prezidenta Clintona v roku 1994 mal vzdať, výmenou za ekonomickú spoluprácu. Sprvoti Severokórejčania zapierali, avšak v rozhovore s Jamesom Kellym námestník severokórejského ministra zahraničných vecí Kang-sok Džu, potom ako mu Američania predložili najnovšie spravodajské materiály, prekvapivo priznal: „Áno, máme ich a ešte aj viac!“ V posledných piatich rokoch juhokórejský prezident rozvinul voči Severnej Kórei takpovediac „ofenzívu úsmevov“, spojenú s intenzívnejšou hospodárskou pomocou a kultúrnou výmenou. Jeho cieľom bolo otvoriť, alebo aspoň pootvoriť uzavretý, stalinský štát Kim-čong Ila. Odmäk sa začal aj v japonsko-severokórejských vzťahoch a japonský premiér mal v úmysle posúriť normalizáciu aspoň hospodárskych vzťahov medzi oboma krajinami. Sotva sa preto možno čudovať, že reakcie na severokórejské priznanie zneli značne ustarostene tak v Soule, ako aj v Tokiu. Japonský premiér Džuničiro Koizumi okrem iného povedal: AUDIO „Nie je to problém iba medzi Japonskom a Severnou Kóreou. Je to väčšia záležitosť a musíme sa zaoberať obavami Spojených štátov a hrozbou šírenia nukleárnych zbraní. To nemôže riešiť Japonsko samotné. Musíme veľmi úzko konzultovať so Spojenými štátmi.“ Veľmi upokojujúco nezneli ani výroky námestníka juhokórejského ministra zahraničných vecí. V Soule Li-tej Sik dnes ráno povedal: AUDIO „Všetky otázky, vrátane severokórejského nukleárneho programu by sa mali riešiť mierovými metódami a dialógom. Budeme pokračovať v posilňovaní našej spolupráce s Japonskom a Spojenými štátmi.“ V tom spočíva aj dilema, pred ktorou sa ocitla administratíva prezidenta Busha. Z toho istého dôvodu, teda kvôli programu vývoja zbraní hromadného ničenia, vrátane nukleárnych, zaujíma tvrdý a nekompromisný postoj voči Iraku. Ako sa postaví k Pchjongjangu? Istý nemenovaný americký vládny činiteľ to popísal tak, že si treba predstaviť, že by Saddám priznal, alebo len blufoval, že už má bombu, alebo je krátko pred dokončením. O tom už je rozhodnuté, a aj keď chcú Spojené štáty ku všetkým takýmto problémom pristupovať rovnako, tak to nejde naraz. Americká odpoveď, alebo jej hľadanie, má však veľa do činenia aj so zraniteľnosťou spojencov Ameriky. Každá americká administratíva, ktorá uvažovala o vojenskej akcii proti Severnej Kórei dospela k tomu istému záveru: je to takmer nemožné bez rizika druhej kórejskej vojny a bez zničenia juhokórejského Soulu. Sever vlastní obrovský arzenál konvenčných zbraní a má v zbrani stotisícky vojakov. Pristupovať k problému diplomaticky však bude tiež obrovský problém v čase, keď administratíva už má plno problémov, dokonca s najužšími spojencami o tom, ako postupovať proti Saddámovi Husajnovi. A tak sa začínajú objavovať teórie, snažiace sa o výklad toho, čo Pchjongjang svojím priznaním sledoval. Podľa jednej chcel režim Kim-čong Ila demonštrovať, že ho Spojené štáty nemôžu zastrašiť a jeho posolstvom je: „Nezačínajte si s nami!“ Podľa tej druhej chcela Severná Kórea upútať pozornosť, ako už mnoho ráz v nádeji, že vymení nukleárnu kapacitu za zvýšenú ekonomickú pomoc, čo aj fungovalo napríklad v roku 1994, pri uzatváraní rámcovej dohody, ktorú pomáhal dosiahnuť aj najnovší nositeľ Nobelovej ceny mieru, Jimmy Carter. Lenže teraz, vo svete po 11. septembri 2001, by sa to nemuselo vyplatiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...