Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 9. január 2009       24. október 2002 Akciu teroristov v Moskve odsúdili aj zástancovia Čečencov Daniel Raus Prakticky celý svet odsudzuje akciu čečenských teroristov v moskovskom divadle. Kritika zaznieva aj od mnohých politikov a organizácií, ktoré sa doteraz stavali na stranu Čečencov a kritizovali Moskvu za tvrdý postup voči tamojšiemu separatizmu. Samovražedné komando zatiaľ zadržiava stovky rukojemníkov a rokovania s ním sú mimoriadne zložité. Nie je totiž jasné jeho velenie, ani požiadavky. Jediná jasná požiadavka, aby Rusko do týždňa zastavilo vojnu v Čečensku, je iba všeobecne formulovaná a zo strany ruského vedenia ťažko splniteľná. Podľa informácií ruských agentúr teroristi zastrelili jednu ženu. Viacerým rukojemníkom sa podarilo zatelefonovať. Jedna zo zadržaných žien opísala pre našu stanicu situáciu nasledovne: AUDIO: „Situácia je alarmujúca. Všetko je podmínované a ľudia sa boja. Celá budova je podmínovaná“. Ďalší zo zadržaných, Alexander Šalnov, iba stručne opísal, v telefonáte pre našu stanicu, čo únoscovia hovoria: AUDIO: „Hlavne očakávajú účinné kroky od predstaviteľov. Vytvorilo sa tu malé miesto, z ktorého voláme. Dali sme dokopy funkčné telefóny a SIM karty. Hovoria nám, že budeme mať spoločný osud“. Ruský prezident Vladimír Putin zrušil zahraničné cesty a všetky plánované stretnutia. Vyhlasuje, že najvyššou prioritou je záchrana obetí. Tvrdí ale, že celá akcia je súčasťou širšieho plánu: AUDIO: „Prvé informácie, vydané vedením teroristov, zadržiavajúcich rukojemníkov v Moskve, prišli zo zahraničia. To ukazuje, že tento teroristický čin, porovnateľný nielen s najhorším terorizmom u nás, ale aj vo svete, naplánovali zahraničné teroristické centrá“. Podobne sa vyjadruje aj starosta Moskvy Jurij Lužkov. Aj podľa neho je na prvom mieste záchrana životov zadržiavaných: AUDIO: „Naším hlavným cieľom je v tomto prípade nájsť cestu k prepusteniu všetkých rukojemníkov“. Podľa kritikov sa však ukazuje, že moskovská polícia a federálne ministerstvo vnútra boli celkom nepripravené na možnosť podobného incidentu. Podľa Lilie Ševcovej z moskovského Carnegie centra bol Kremeľ doslova zaskočený: AUDIO: „Každého napadlo, že už to prišlo. Čečenský konflikt sa dostal do Moskvy. Skôr alebo neskôr sa to muselo stať. A ukázalo sa, že Moskva (obyvatelia, vedenie mesta aj federálne úrady) boli absolútne nepripravení na takúto drámu“. Známy politický analytik Pavel Felenghauer je skeptický, čo sa týka očakávaní, že teroristická akcia v Moskve by mohla naštartovať mierové rokovania medzi Moskvou a čečenským vedením. Aj on sa domnieva, že teroristi zrejme využili celkovú nepripravenosť a zlé pomery v polícii: AUDIO: „Toto je veľká operácia, na ktorej sa zúčastňuje veľký počet separatistov. Je jasné, že to nezorganizovala malá skupina. Už dávnejšie bolo zrejmé, že ak pristúpia Čečenci k podobnej operácii v Rusku, vrátane Moskvy, nebude to pre nich ťažké, pretože ministerstvo vnútra a polícia sú nepripravené a totálne, alebo veľmi skorumpované“. Za pozornosť stojí aj hlas známej bojovníčky za ľudské práva Jeleny Bonnerovej, ktorá v rozhovore z amerického Bostonu poukázala na celkový kontext, ktorým je krutá vojna v separatistickej republike a fakt, že Moskva jednoducho ignorovala mierovú dohodu z roku 1996: AUDIO: „Moskva nesplnila žiadny zo svojich sľubov. Všetky tie hlúpe reči o takzvanej obnove Čečenska, boli úplné klamstvo. Dohodu, uzatvorenú v Chasav Jurte, ukončila Moskva hanebným spôsobom“. A dajme slovo ešte zahraničným pozorovateľom. Vo Washingtone sídliaci Americký úrad pre mier v Čečensku sleduje situáciu s mimoriadnymi obavami. Táto organizácia sa pokúša o diplomatické urovnanie konfliktu a sú v nej také odobnosti, ako bývalý prezidetský poradca Zbigniew Brzezinski či bývalý šéf State Departmentu Alexander Haig. Riaditeľ úradu Glen Howard nepochybuje o tom, že teroristická akcia v moskovskom divadle situáciu Čečencov mimoriadne skomplikuje. AUDIO: „Samozrejme, ak by tam zomreli ľudia, bude to znamenať tragédiu pre Čečencov v Moskve, v Rusku, a tiež tu v Amerike. Medzinárodné spoločenstvo sa kvôli tomu začne na Čečencov zle pozerať“. Zdá sa teda, že samovražedné komando robí záujmom Čečencov tú najhoršiu službu. A to aj napriek skutočnosti, že Moskva v tejto separatistickej republike v žiadnom prípade nemá čisté ruky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...