Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       29. október 2002 Prezidentom Brazílie sa stane ľavicový politik Lula da Silva Daniel Raus Brazília pozná po uplynulom víkende svojho nového prezidenta. Od nového roku sa ním stane ľavicový politik Lula da Silva, ktorého radikalizmus bol kedysi postrachom celej krajiny. Dnes tvrdí (sčasti po pravde a sčasti populisticky), že sa zmenil a že sa stane prezidentom všetkých obyvateľov krajiny, ktorým chce vrátiť stratenú radosť a nádej. Čaká ho ale tvrdá realita v podobe nutných daňových a sociálnych reforiem a snahy pozdvihnúť upadajúcu ekonomiku. Až do rána oslavovali víťazstvo prívrženci budúceho brazílskeho prezidenta Luiza Inacia Lulu da Silvu, ktorého volá každý familiárne „Lula“. Červenobiele zástavy jeho Strany práce sa zlievali s kosákmi a kladivami miestnych komunistov, ktorí tohto ľavicového kandidáta poctili svojou podporou. Lula da Silva bude historicky prvou priamo zvolenou ľavicovou hlavou Brazílie, čo sa považuje takmer za revolúciu. V modrom obleku s červenou kravatou oznámil takto svoje víťazstvo: AUDIO: „Od prvého januára budem prezidentom 175-ich miliónov Brazílčanov“. Jeho rival, predstaviteľ vládnej sociálnej demokracie Jose Serra, ktorého podporoval terajší prezident Cardoso, získal o 20 percent menej hlasov. A keďže dobre vie, v akej ťažkej situácii sa krajina nachádza, adresoval víťazovi za všetko hovoriacu gratuláciu: AUDIO: „Želám víťazovi veľa šťastia v určovaní osudu Brazílie“. V množstve zahraničných gratulácií stoja za pozornosť slová populistického prezidenta Huga Chaveza zo susednej Venezuely. Ten povedal (v narážke na svetovú „os zla“, o ktorej hovorí americký prezident Bush), že v južnej Amerike práve vznikla naopak „os dobra“. Má tým na mysli samozrejme Venezuelu, Brazíliu, a tiež Argentínu, kde je pri moci ďalší populista Eduardo Duhalde. Skôr by sa ale dalo hovoriť o juhoamerickej „osi katastrofálnych ekonomík“. Hospodárstvo Brazílie sa nachádza v mimoriadne zlom stave. Táto krajina sa potáca na pokraji štátneho bankrotu, ku ktorému došlo začiatkom roka v susednej Argentíne. Zahraničné dlhy dosiahli rekordných 300 miliárd dolárov, domáca mena stratila iba tento rok oproti doláru takmer polovicu hodnoty a krajina už nezápasí iba s obrovskou nezamestnanosťou a chudobou, ale aj s hrozivou kriminalitou. Do prezidentskej funkcie pritom nastúpi bývalý ľavicový radikál, ktorý musí ešte len presvedčiť zahraničných investorov a banky, aby pred ním neutekali. Už po prvom kole volieb Lula pre istotu uisťoval, že sa dávno zmenil on aj jeho strana. Či o tom presvedčí aj konkrétnym programom, to ukáže budúcnosť. S istotou možno povedať iba to, že kým si investorov nezíska, tí budú vyčkávať, čo nemožno označiť za dobrú správu. Dokladom sú domáce akciové trhy, ktoré po oznámení volebného výsledku okamžite poklesli. Brazília je pritom suverénne najdôležitejšou krajinou južnej Ameriky. Zaberá takmer polovicu jej územia a brazílske hospodárstvo zásadne ovplyvňuje celý subkontinent. Ak sú motorom svetovej ekonomiky Spojené štáty, motorom juhoamerického hospodárstva je Brazília. Tento motor ale škrípe a zadrháva sa, čím ťahá do priepasti okolité štáty. Takmer 60 percent ľudí žije pod hranicou chudoby, čo znamená príjem menej ako 36 dolárov na mesiac. V kriminalite nasleduje vyhlásenú Kolumbiu. A ťažkým dedičstvom sú etnické rozdiely, vrátane pozostatku kedysi najväčšieho svetového obchodu s otrokmi. Ešte vo svetlách reflektorov a v žiari ohňostroja upozornil teda budúci prezident, že nemá čarovný prútik, ktorým by sa dali vyriešiť problémy Brazílie zo dňa na deň. Ako ale dodal, voliči sa rozhodli pre zmenu, takže sa môže začať „nový historický cyklus“. Krátke dejiny modernej Brazílie však poznajú aj „cykly“, ktoré sa končili vojenskými diktatúrami. Lula da Silva, podobne ako terajší prezident Cardoso, proti jednej z nich pred tridsiatimi rokmi tvrdo bojovali. Vojenskú vládu v krajine teraz nikto nechce, a práve preto je životne dôležité upokojiť ekonomiku, zaručiť stabilitu a vytvoriť pre ľudí viac príležitostí. Kým sa však stane z Brazílie „krajina, kde panuje solidarita“, ako to sľubuje budúci prezident, ešte to chvíľu potrvá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...