Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       29. október 2002 Inšpektori OSN potrebujú silný mandát Miroslav Neoveský Dvaja najvyšší inšpektori OSN pre Irak apelovali na Bezpečnostnú radu, aby im dala silný mandát a vyhla sa nejednotnosti, ktorá podrývala predchádzajúce rezolúcie OSN o Iraku. V téme pokračuje Miroslav Neoveský. Šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix a riaditeľ Medzinárodného úradu pre atómovú energiu Mohammed el-Baradei na pondelňajšom zasadaní Bezpečnostnej rady jej členom povedali, že najlepším spôsobom, ako zabezpečiť odzbrojenie Iraku, je, ak inšpektori dostanú od Rady jasné a jednoznačné poverenie. Podľa nich by toto poverenie malo byť obsiahnuté v novej rezolúcii, ktorú by mala schváliť Bezpečnostná rada s čo najsilnejšou väčšinou. Podľa Hansa Blixa by inšpektori chceli predísť nejednotnosti, ktorá oslabovala predchádzajúce rezolúcie z roku 1999, keď sa Francúzsko, Rusko a Čína hlasovania zdržali: AUDIO „Práve taká dôležitá, ako jasná reč textu a jednoznačnosť mandátu je aj ochota Bezpečnostnej rady trvať na splnení rezolúcie a na právach inšpektorov, aby nedošlo k istej únave počas trvania inšpekcií, lebo by to uškodilo našej autorite.“ Riaditeľ Medzinárodného úradu pre atómovú energiu el-Baradei , ktorého ustanovizeň bude dohliadať na nukleárne odzbrojenie Iraku, tiež poukázal na potrebu jednoty Bezpečnostnej rady a jej angažovanosť počas celého procesu inšpekcií: AUDIO „Potrebujeme podporu jednotnej Bezpečnostnej rady. Musíme mať jednoznačné právomoci, dobré praktické dohody a informácie od všetkých členských krajín, aby bolo jasné, kam máme ísť a akým spôsobom, aby sme zabezpečili kompletné odzbrojenie Iraku.“ Francúzsko a Rusko aj naďalej oponujú hoci len zmienke o „dôsledkoch“, ktorým by Irak čelil pri nedostatočnej kooperácii s inšpektormi, alebo ak by odmietal plniť podmienky, stanovené Bezpečnostnou radou. Obávajú sa, že Washington by to mohol chápať ako súhlas OSN s vojenským zásahom proti Iraku. Oproti tomu tak Hans Blix, ako aj Mohhamed el-Baradei zmienku o nevyhnutných dôsledkoch, ktorým by Irak musel čeliť, podporujú tak, ako sa o tom hovorí v americko-britskom návrhu. Osobitne pri tom poukázali na zlé skúsenosti inšpektorov OSN v Iraku, kde ich podvádzali a prakticky vodili za nos. Hans Blix k tomu povedal: AUDIO „Myslím si, že je želateľné, aby Irak porozumel, že akýkoľvek nedostatok kooperácie alebo porušenie podmienok rezolúcie, bude mať za následok reakcie v mene Bezpečnostnej rady, tak ako som to vysvetlil aj členom Rady, ktorá by tým ukázala svoj vplyv v takej situácii.“ Vo svojej pondelňajšej výpovedi na zasadaní Bezpečnostnej rady však obaja inšpektori OSN, teda tak Hans Blix, ako aj el-Baradei, kritizovali niektoré pasáže americko-britského návrhu. Napríklad aj tú časť, ktorá požaduje, aby Irak do 30-tich dní od schválenia rezolúcie predložil rozsiahly zoznam svojich zakázaných chemických a biologických zbraní. Vyslovili pochybnosti, či by to Irak vôbec bol schopný urobiť v stanovenom termíne. Zdržanlivo sa vyslovili aj k požiadavke, aby inšpektori boli oprávnení vypočúvať vedcov a iných bývalých irackých činiteľov aj s ich rodinnými príslušníkmi, žijúcich v zahraničí. Podľa ich šéfa sa inšpektori OSN musia sústrediť na objektívne štúdium irackých zbrojných zariadení, podávať správy Bezpečnostnej rade, ktorá jediná by na ich základe bola oprávnená rozhodnúť, či Irak splnil, plní, alebo nie príslušnú rezolúciu. Biely dom medzičasom opäť naliehal, aby Bezpečnostná rada konala rýchlo aj v záujme vlastnej prestíže. V opačnom prípade, ako povedal prezident Bush, Spojené štáty sa postavia na čelo koalície a Irak odzbroja. Medzičasom aj americké ministerstvo zahraničných vecí zintenzívňuje osobitne rokovania s Francúzskom. Minister zahraničných vecí Colin Powell osobne počas víkendu viac ráz telefonicky hovoril so svojím francúzskym rezortným kolegom Dominiqueom de Villepinom. A samozrejme, osobitné úsilie vyvíja State department aj pokiaľ ide o úsilie, presvedčiť o nutnosti novej a ostrej rezolúcie aj Moskvu. Tu spolu komunikujú najmä obaja prezidenti, George Bush a Vladimír Putin. Ten však bol v posledných dňoch väčšmi zamestnaný riešením rukojemníckej drámy v divadle moskovského Paláca kultúry, aj keď istotne uvítal, že americký prezident nazval čečenských ozbrojencov teroristami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...