Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       31. október 2002 V Izraeli sa rozpadla vláda, otázkou sú predčasné voľby Daniel Raus V Izraeli sa rozpadla vláda národnej jednoty. Strana práce totiž odstúpila po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o rozpočte. Premiér Ariel Šaron oznámil prezidentovi Kacavovi, že zostaví vládu s menšími opozičnými stranami, a potom bude uvažovať o vypísaní predčasných volieb. Celé dianie zapadá do širšieho kontextu, v ktorom sa zdá, že Palestínska samospráva by sa chcela vrátiť za rokovací stôl. Židovské osady na západnom brehu Jordánu sa stali po čase opäť kameňom úrazu. Najnovšie sa síce dostali do centra pozornosti iba nepriamo, ide totiž o rozpočet a 145 miliónov dolárov, ktoré chce dať na osady premiér Ariel Šaron. Napriek tomu zostávajú jedným z najťažšie riešiteľných problémov vo vzťahoch s Palestínčanmi. Terajšia kríza vznikla v momente, keď Strana práce vyhlásila, že rozpočet nepodporí. Financie, určené pre osady, odporučila dať radšej dôchodcom, študentom, neúplným rodinám či obciam s nízkymi príjmami. Premiér Šaron na to reagoval spôsobom sebe vlastným: nekompromisne oznámil, že ministrov, ktorí by hlasovali proti rozpočtu, jednoducho odvolá. Keď sa kríza vyhrotila, vstúpil na scénu inak takmer neviditeľný prezident Moše Kacav. Ten vyzval obe strany na hľadanie kompromisu, pretože spor by mohol mať vážne dôsledky. Ak by totiž Strana práce vystúpila z kabinetu, bol by to faktický koniec vlády národnej jednoty, čo by okamžite považovali za svoje víťazstvo palestínski radikáli. Tento scenár sa však vzápätí stal realitou. Pozorovatelia tvrdia, že Strane práce v skutočnosti nejde až tak o dôchodcov a študentov, ako skôr o vlastné, čisto stranícke záujmy. Za oponou sa, podľa nich, skrývajú obavy lídra strany (a odstupujúceho ministra obrany) Benjamina Ben-Eliezera, že by ho delegáti nemuseli opätovne zvoliť na kongrese Strany práce 19.novembra. Všetko sa pritom odohráva v atmosfére palestínskej intifády, vďaka ktorej rastú preferencie tvrdšieho Likudu premiéra Šarona, a naopak klesá podpora spomenutej Strany práce, ktorá bola vždy za väčšie ústupky Palestínčanom. Najnovší prieskum verejnej mienky dokonca ukázal, že Likud by v Knesete získal o 10 viac a Strana práce o 5 menej poslancov. To by zásadne zmenilo pomery a vládu národnej jednoty by zrejme vystriedal pravicový kabinet Likudu a menších strán. Samotný rozpočet sa stal teda skôr zástupným problémom, pretože jedna z náboženských strán Jisrael Bejtenu aj tak oznámila, že ho podporí, a dodala, že chce predčasné voľby a už sa teší na svoju účasť v budúcej vláde. Práve túto stranu zrejme pozve premiér Šaron do vlády. Problém židovských osád ale zostane aj po prekonaní terajšej krízy či po predčasných alebo riadnych voľbách. Premiér Ariel Šaron ich výstavbu otvorene podporuje, a to aj napriek kritike medzinárodného spoločenstva, ktoré ich považuje za nelegálne. Každá osada totiž odkrojí kus palestínskeho územia. Medzi osadami sa napokon buduje dômyselná infraštruktúra, najmä cesty, čo znamená ďalšie územie v prospech Izraela. Nečudo, že takýto postup je tŕňom v oku Palestínskej samosprávy. Dá sa preto očakávať, že osady budú jednou z trojice kardinálnych otázok pri rokovaniach o budúcom palestínskom štáte. (Okrem nich to bude štatút Jeruzalema a možnosť návratu miliónov palestínskych utečencov). Kľúčové rozhovory pritom nemusia byť otázkou vzdialenej budúcnosti. Šéf Palestínčanov Jásir Arafat vymenoval nové vedenie samosprávy, ktoré začali svetové médiá označovať slovom „vláda“. Sú v nej väčšinou umiernení politici, takže najväčším radikálom zostáva paradoxne samotný Arafat. A ten včera vyhlásil, že „podáva Izraelu olivovú ratolesť“ a chce obnoviť mierový proces. Radikálom naznačil, že ich útoky splnili účel, pretože celý svet si vraj uvedomil potrebu vytvorenia palestínskeho štátu: AUDIO: „Náš národný boj a ľudový odpor učinil z našej veci predmet záujmu sveta a z vytvorenia palestínskeho štátu sa stal legitímny cieľ, s ktorým súhlasí každý“. Dodajme, že svet si uvedomoval potrebu vytvorenia štátu Palestína aj pred intifádou. Navyše teraz dosiahnu Palestínčania určite menej, ako by dosiahli predtým. Navyše je otázka, či v súčasnej vlne násilia dostane Arafat pod kontrolu extrémistov z Hamasu či Islamského džihádu. Otázkou bude aj miera angažovanosti Washingtonu, ktorému sa nepáčia veľké Arafatove právomoci a dokonca ani fakt, že Arafat zostal na čele samosprávy. Skôr alebo neskôr sa ale izraelsko – palestínske rozhovory obnovia a vtedy bude mimoriadne dôležité, či ich povedie za Izrael Likud alebo Strana práce.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...