Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       1. november 2002 Izraelský premiér Šaron zostavuje novú vládu Daniel Raus Spory o rozpočet viedli k rozpadu izraelskej vlády národnej jednoty. Po vyše jeden a pol roku sa tým pádom začína nová kapitola. Neznamená to ale ukončenie palestínskej intifády, možno práve naopak. Nová vláda premiéra Ariela Šarona bude totiž voči Palestínčanom skôr tvrdšia, ako tá predchádzajúca. Od chvíle, keď sa rozpadla izraelská vláda národnej jednoty, začala sa neoficiálne predvolebná kampaň. Začala sa bez ohľadu na to, či budú o tri mesiace nasledovať predčasné voľby alebo či premiér Ariel Šaron udrží novú vládu až do riadného termínu na budúci rok v októbri. Ide pritom o veľa. Nasledujúci kabinet totiž zrejme povedie rozhodujúce rokovania s Palestínčanmi. Premiér Ariel Šaron a ministri z jeho strany Likud sa do poslednej chvíle snažili udržať vládu so Stranou práce. Podporil ich v tom aj prezident Moše Kacav, ktorý vidí pád vlády národnej jednoty ako vyslovene zlú udalosť v čase palestínskej intifády. Za zachovanie vlády bol nakoniec aj nestor Strany práce (a šéf diplomacie) Šimon Peres. Nič ale nepomohlo. Stranícke kalkulácie zvíťazili a vláda sa rozpadla. Keďže sa všetko lámalo na rozpočte, zaangažovaný bol minister financií z Likudu Silvan Šalom. Ten hľadal kompromis, týkajúci sa sporných vyše 140-tich miliónov dolárov na židovské osady. Nakoniec musel iba konštatovať neúspech: AUDIO: „Od nedele až dodnes sme robili veľké kroky voči Strane práce. Dosiahli sme dokonca dohodu s ministrom zahraničných vecí, pánom Peresom, ale ostatní prišli a povedali, že ju neprijímajú“. Šimon Peres postupne stráca vplyv v domovskej Strane práce. Kľúčové rozhodnutie urobil jej šéf a súčasne minister obrany Benjamin Ben-Eliezer, ktorý si chce v polovici novembra (na straníckom kongrese) udržať predsedníctvo a predpokladá, že sa mu to ľahšie podarí, keď bude strana v opozícii. Šimon Peres sa teda podriadil straníckej línii: AUDIO: „Strana sa rozhodla hlasovať proti rozpočtu a tým pádom jej ministri odoslali listy s rezignáciou“. Pre premiéra Ariela Šarona tým nastali zlé časy. Rezignácie ministrov nadobudnú účinnosť od piatku, takže musí nájsť rýchlo alternatívu. V podstate má tri možnosti. Po prvé vypísať rovno predčasné voľby. Po druhé, zostaviť menšinovú vládu, ktorá by mala tesnú podporu s opozičnou stranou Jisrael Bejtenu, ktorá ale uprednostňuje predčasné voľby, takže by sa jej vernosť musela poistiť. A po tretie, zobrať túto stranu do vlády a dúfať, že sa bude správať zodpovedne. Ariel Šaron každopádne prezidentovi Kacavovi oznámil, že sa najskôr pokúsi zostaviť kabinet, a potom sa vyjadrí k predčasným voľbám. Neodpustil si samozrejme kritiku na adresu Strany práce: AUDIO: „Všetci viete, aké dôležité je správať sa zodpovedne, osobitne teraz. Všetci viete, aká dôležitá je kombinácia slov jednota a zodpovednosť. Takto by sme sa mali správať všetci, podčiarkujem, všetci“. Vážnou otázkou zostávajú dôsledky rozpadu vlády vo vzťahu k Palestínčanom. Vláda národnej jednoty pre nich znamenala jasný signál, že Izrael neustúpi násiliu a teroristické útoky ho vnútorne nerozdelia. Teraz je možné, že sa situácia zhorší. To si ale nemyslí hlavný aktér zmeny, šéf strany práce Benjamin Ben-Eliezer: AUDIO: „Nemyslím si, že táto vláda môže urobiť niečo pre mierový proces. Myslím si, že sme sa dostali do bodu, kde sa žiada politický proces alebo prielom“. A ešte sa pozrime, ako hodnotia situáciu Palestínčania. Tí sú skeptickí, aj keď vládu národnej jednoty považovali takmer za stelesnenie zla. Takto sa vyjadril jeden z predstaviteľov samosprávy Chásán al-Chatíb: AUDIO: „Naše skúsenosti s touto vládou, ktorá má ministrov zo Strany práce a ktorú vedie Šaron, ukazujú, že nebola v žiadnom prípade naklonená mieru a bola zodpovedná za množstvo zločinov proti Palestínčanom“. Zlou správou pre Palestínčanov je to, že na poste ministra obrany má vystriedať Ben-Eliezera bývalý šéf armády a odporca akýchkoľvek ústupkov Šaul Mofaz. Ten je známy presvedčením o nutnosti zlomiť za každú cenu palestínsky odpor. Práve on si tiež počas intifády vymohol právo zásahov armády bez predchádzajúceho súhlasu vlády. Jeho nástupcom sa stal v júli zástanca podobného postoja Moše Jálon. Šéf Palestínčanov Jásir Arafat už pre novinárov povedal: predstavte si, čo asi bude nasledovať, keď tu budú Mofaz a Jálon a nad nimi Ariel Šaron. Aj z hľadiska Palestínčanov je teda nasledujúci vývoj na izraelskej politickej scéne mimoriadne dôležitý. Je ale otázka, či si uvedomujú, že každé násilie bude znamenať body pre Ariela Šarona.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...