|
|
| |
|
Dnes je streda, 23. júl 2008 |

|
|

|
1. november 2002
|
Mierový proces na Srí Lanke sa začal, ale bude dlhý
|
Daniel Raus
|
Srí Lanka je ostrov pri Indii, ktorý sa na starých mapách volá Cejlon, a na ktorom sa pestuje čaj vynikajúcej kvality. Jeho obyvateľstvo sa však už celé desaťročia zmieta v beznádejnom občianskom konflikte. Tento týždeň sa azda začalo blýskať na lepšie časy. Nórsko sa totiž pokúša sprostredkovať mier, okamžitý úspech by sa však rovnal zázraku.
Srí Lanka zažíva už dlhé roky zúfalý odliv turistov, ktorý postihuje po teroristických útokoch viaceré miesta našej planéty. Práve tento tropický ostrov s rozprávkovou prírodou by pritom mohol mať z turistov rovnako rozprávkové príjmy. Namiesto toho je dennou realitou krutá občianska vojna, a to už takmer 20 rokov.
V tomto týždni sa ju na rokovaniach v Thajsku pokúšajú ukončiť nórski sprostredkovatelia. Prvý úspech v podobe prímeria dosiahli už vo februári. Aj teraz prevláda optimizmus, ale isté je, že mierový proces bude ešte dlhý.
Jeden z problémov tkvie v zložení obyvateľstva. Za britskej koloniálnej správy privážali totiž na plantáže s čajom, kávou a kaučukom Tamilov z južnej Indie. Tí dnes tvoria takmer pätinu obyvateľstva a sťažujú sa, že sú diskriminovaní. Okrem nich existuje na ostrove aj 7-percentná moslimská menšina, ktorá zatiaľ našťastie predstavuje skôr potenciálne problémy. Mierové urovnanie musí ale rátať aj s ňou.
Za ozbrojeným konfliktom na Srí Lanke je organizácia Tigre oslobodenia tamilského ílámu, a predovšetkým jej zakladateľ a veliteľ s neobmedzenou mocou Vilupilaj Prabhakaran. Práve on bol v týchto dňoch odsúdený na 200 rokov väzenia, čo je mierny trest vo svetle teroristických činov, ktoré spáchal a nariadil.
Dodajme, že rozsudok bol vynesený v neprítomnosti - Prabhakaran sa skrýva v džungli na severe ostrova a je prakticky nemožné ho chytiť. Ľudia, ktorí sa s ním stretli, tvrdia, že ide o fanatika, ktorý rieši každý spor fyzickou likvidáciou protivníka. Spolubojovníci k nemu ale prechovávajú zbožnú úctu a nazývajú ho familiárne titulom „thambi“, čo znamená po tamilsky „mladší brat“.
Každý z nich je na smrť oddaný svojmu vodcovi a na krku nosí ampulku s kyanidom, ktorú, podľa prísahy, musí použiť vo chvíli, keď by sa mal dostať do zajatia. V radoch Tigrov bojujú muži aj ženy a údajne dokonca 10-ročné deti. Pre každého je prísne zakázaný alkohol a cigarety. Spočiatku bolo tabu aj manželstvo, to však Prabhakaran povolil, keď sa sám oženil s vysokoškolskou študentkou. Dnes majú tri deti. Dodajme, že súčasťou tejto pseudoarmády je aj skupina samovražedných teroristov a teroristiek, zvaná „Čierne Tigre“.
Po 11.septembri sa dostali Tigre na zoznam teroristických organizácií, čo znamenalo stop financiám zo Spojených štátov a Kanady. Snažia sa teda meniť imidž – najnovšie dokonca usporiadali v džungli tlačovú konferenciu.
Ani tá ale nič nezmenila na ich krutej minulosti. Majú na svedomí množstvo teroristických útokov. Pripravili o život 64 000 ľudí, medzi nimi aj prezidentov či prominentných politikov. V roku 1991 boli zrejme za samovražedným atentátom na indického premiéra Radživa Gándhího – pomstili sa mu za to, že proti nim poslal vojakov, ktorí mali upokojiť situáciu. Paradoxne totiž práve India Tamilom pomáhala a dohodla pre nich dokonca autonómiu (1987). Tigre však dohodu zmietli zo stola.
K dlhému zoznamu teroristických útokov patrí aj to, že nedávno unikla iba o vlások smrti domáca prezidentka Čandrika Kumaratungová. Na nej pritom závisí, či prípadná dohoda vstúpi do platnosti.
Za dobrú správu možno teda považovať aspoň fakt, že tamilské Tigre najnovšie súhlasia s autonómiou, predtým totiž bojovali za vytvorenie samostatného štátu. Otázkou ale je, či chcú naozaj mier. Vojna totiž patrí k ich spôsobu života, a ten, ako je známe, sa iba ťažko mení.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|