Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       2. november 2002 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Keď sa dnešný americký prezident ešte len uchádzal o svoj post, ako volebné heslo si zvolil „súcitný konzervativizmus“. Bola to reakcia na večné útoky americkej a vlastne každej ľavice, podľa ktorých pravica zastupuje len záujmy bohatých a na ostatných nemyslí. Keď moskovské divadlo naplnil plyn, ale aj keď nová slovenská vláda oznámila obsah ekonomického balíčka, spomenul som si práve na ten Bushov slogan. Mám totiž dôvod si myslieť, že na výzvy dnešného sveta sa dá dôstojne odpovedať naozaj iba kombináciou rozhodnosti a súcitu. Ruský zásah proti teroristom v divadelnej sále bol nevyhnutný. Ak by bol Putin nerozhodný a zo strachu by ostal pasívny, nielenže by pribúdalo mŕtvych, ale - a možno najmä - teroristi celého sveta by videli v priamom prenose, že ich zvrátené uvažovanie je silnejšie, než odvaha vydieraných. Je teda absolútne správne, že Putinove špeciálne jednotky zasiahli. Keďže hrozilo, že zomrie 700 nevinných ľudí, a zomrelo ich oveľa menej, dá sa povedať aj to, že zásah bol úspešný. Každý ušetrený život má nekonečnú cenu, a tu sa ich ušetrilo stovky. Aj použitie plynu na znehybnenie teroristov, opásaných výbušninami, bol mimoriadne dobrý nápad, pretože na začiatku sa zdalo, že situácia je neriešiteľná. Je samozrejme strašné, že pri tom prišlo o život takmer 200 ľudí, a dá sa tiež uvažovať, či sa zásah nedal previesť ešte efektívnejšie. Samotná podstata akcie si však zaslúži ocenenie, a nie odsudzovanie. Tu kdesi sa ale začína druhá strana mince. Ak má byť zásah dovŕšený aj mravne, mal by viesť k súcitu s obyčajnými Čečencami. Rusko musí byť v boji s čečenskými teroristami rozhodné, ale súčasne sa musí naučiť vnímať, že v Čečensku žijú ťažko skúšaní ľudia, ktorí si zaslúžia dôstojné zaobchádzanie. Rusko pred pár dňami preukázalo rozhodnosť, a to je pre svet dobré. Teraz sa čaká na súcit, a to bude pre chladného Putina ešte ťažšie, než divadelná operácia. Nevyhnutný bol aj ekonomický balíček novej slovenskej vlády. Žili sme nad pomery, na dlh, a to sa raz muselo skončiť. Teraz nastal čas platiť, šetriť a trochu sa uskromniť. Že vláda našla odvahu škrtať, je naozaj len dobré, pretože inak by škrty prišli živelne. Ak k tomu koalícia pridá aj meškajúce reformy, bude to naozaj dobrá koalícia - bez ohľadu na panický krik odborov a sociálne sa tváriace vzdychy ľavice. Tu kdesi sa ale začína druhá strana mince. Ak majú byť balíček a reformy zavŕšené aj mravne, potom by vláda mala prejaviť aj súcit s ľuďmi. Mala by teda veľmi vážiť, či siahne na výhody zdravotne postihnutých, či príliš nezaťaží starých ľudí, a najmä - mala by ísť v šetrení a uskromňovaní sa príkladom. Prvou lastovičkou bolo rozhodnutie ministra vnútra nekupovať nové limuzíny. Ale to by malo pokračovať. Ministri by teda mali zoštíhliť svoje úrady, mali by na čas zrušiť všetky odmeny, celá vláda by sa mala vzdať mnohých účelových budov a víl, ktoré sú nepotrebným luxusom, a ako gesto by ministri i poslanci mohli zmraziť aj rast svojich platov. Bolo by to opodstatnené hneď dvojako - jednak ako výraz spolupatričnosti s ostatnými ľuďmi, no súčasne aj ako priznanie, že za dnešný stav verejných financií môžu do istej miery aj politici tejto vlády. Balíček je správny a nevyhnutný - teraz sa čaká na súcit, a to bude pre vládu ešte ťažšie, než nepopulárne škrty. Keď sa dnešný americký prezident ešte len uchádzal o svoj post, ako volebné heslo si zvolil „súcitný konzervativizmus“. Mám dôvod si myslieť, že Putin i Dzurinda by dnes mali uvažovať podobne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...