[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 23. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



2. november 2002

Voľby v Turecku a islamské politické strany

Daniel Raus

V Turecku sa zajtra konajú dôležité voľby. Táto krajina leží, podobne ako Rusko, menšou časťou na európskom kontinente a väčšou časťou v Ázii. To symbolicky ilustruje politický zápas tamojších prozápadných strán s hnutiami, vyznávajúcimi (otvorene alebo v skrytosti) islamský fundamentalizmus. A ako v nasledujúcom príspevku konštatuje Daniel Raus, zdá sa, že aj v nadchádzajúcich voľbách bude sláviť úspech práve tento nepriaznivý smer.

Turecký futbal sa teší v Európe určite väčšiemu obdivu, ako tamojšia politika. Tá totiž naďalej balansuje medzi snahou integrovať sa na Západ a obdivom voči islamským režimom, ktorých vzorom je problematický Irán. Rozhodcovskú pozíciu má ale tradične armáda, ktorá žiarlivo stráži sekulárny charakter štátu.

V praxi to znamená zákaz každej strany, ktorá by sa otvorene prihlásila k presadzovaniu islamského štátu. Za posledné tri desaťročia takýto osud postihol už 23 strán, mnohé boli pritom vo vláde a mali obrovský vplyv.

Turecko v súčasnosti zápasí s najväčším hospodárskym poklesom od 2.svetovej vojny a vážnym problémom zostávajú ľudské práva, predovšetkým Kurdov na východe. Paradoxom je pritom fakt, že armáda dokáže udržať sekulárny štát iba za cenu porušovania ľudských práv. Je to jednoducho trocha iný svet, ako západná či stredná Európa.

Ankara sa pritom zo všetkých síl snaží dostať do Európskej únie. Brusel ale jej kandidatúru fakticky zmrazil, aj keď formálne zachováva ústretový postoj. Nedávno ho vyjadril napríklad šéf Európskej komisie Romano Prodi :

AUDIO: „To, čo bolo urobené, nespĺňa kodanské kritériá. Budeme ale s Tureckom intenzívne spolupracovať, aby sa raz v budúcnosti bolo jeho členstvo možné“.

Domáce prozápadné osadenstvo sa obáva, že odmietavé stanovisko Bruselu iba posilní pozície islamistov a nastane čosi ako turecká obdoba postoja „keď nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ“. Pred tým varuje napríklad politológ Resat Arim :

AUDIO: „Ak nebude do decembra jasný termín pokračovania rokovaní s Tureckom, vzťahy to samozrejme poškodí“.

Pozrime sa ale na terajšie predvolebné pomery. Najväčšiu šancu na víťazstvo majú opäť islamisti. Tí sa po zákaze Strany cnosti bývalého premiéra Erbakana preskupili do Strany spravodlivosti a pokroku (AKP). Tá si, ako sa hovorí, dáva pozor na jazyk – snaží sa spojiť islamské princípy s prozápadnou rétorikou. Podľa prieskumov má nádej na dvojnásobok hlasov oproti ktorejkoľvek inej strane. Ťaží najmä z kritiky zlej hospodárskej situácie. Jej vodca Redžíp Tajíp Erdogan kritizuje zaostalosť a ako ilustráciu používa samotný spôsob hlasovania:

AUDIO: „Už aj v Brazílii sa rátajú hlasy elektronicky, a my stále používame atrament“.

Šéfovia iných strán sa snažia Erdogana degradovať a využívajú na to jeho konflikty so zákonom. Pred troma rokmi strávil Erdogan 4 mesiace vo väzení za to, že na verejnosti prečítal zakázanú báseň, čím podľa súdu ohrozil sekulárny charakter štátu. Teraz je obvinený z korupcie. Mimochodom, presne z tohto dôvodu on osobne nemôže kandidovať a jeho strane hrozí zrušenie za to, že sa Erdogan zúčastňoval na predvolebnej kampani.

Vodca sociálnych demokratov Deniz Bajkal sa teda snažil získať hlasy aspoň ironizovaním svojho rivala:

AUDIO: „My síce nemáme „čistotu“ v názve, ale zato sa nemusíme za nič hanbiť. Ich predseda má na krku 15 obvinení z korupcie, ktoré nevie vyvrátiť. Aj tak vyhlasuje svoju stranu za „čistú“.

Sociálni demokrati nadväzujú na stranu, ktorú kedysi (v roku 1923) založil zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal Ataturk. Jej hlavným tromfom je populárny minister hospodárstva Kemal Derviš. Ten je jednoznačne prozápadný, podobne ako šéf diplomacie Ismail Cem a jeho Strana nového Turecka, ktorá však zrejme nezíska potrebných 10 percent a tým pádom sa nedostane do parlamentu. Ismail Cem sľubuje profesionalizáciu politiky:

AUDIO: „Zvýšime profesionalitu, vymedzíme ministerstvá a stanovíme ich náplň práce. Musia tam byť kvalitní odborníci – a ministri budú tí, ktorí vedia robiť svoju prácu najlepšie“.

Otázny je prozápadný postoj aj u Devleta Bahceliho, šéfa nacionalistickej Strany národnej akcie. Tá bola v minulej vláde, kde sa ako tak ovládala, teraz jej ale tiež hrozí, že zostane za bránami parlamentu, takže v predvolebnej kampani Bahceli pritvrdil, a to najmä, čo sa týka postoja voči Kurdom:

AUDIO: „Máme azda za rokovacím stolom urobiť výpredaj víťazstiev našich vojakov a stratených životov našich mučeníkov?“

Celkovo teda možno očakávať po voľbách v Turecku pomerne dramatický vývoj. Udalosti sa budú odvíjať od postojov islamistov vo víťaznej strane. Keď prekročia mantinely, armáda sa opäť postará o ich zrušenie. Dodajme ale, že dramatický vývoj by to bol iba z nášho pohľadu. Turecko je na podobné udalosti zvyknuté.



[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print