Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       3. november 2002 Dopad senátnych volieb v Českej republike Anna Rausová Počas víkendu sa konali v susednej Českej republike komunálne voľby a druhé kolo hlasovania do senátu. Na rozdiel od Slovenska má Česká republika aj hornú komoru parlamentu. Teraz sa rozhodovalo o obsadení jej jednej tretiny. Strany vládnej koalície v Českej republike stratili väčšinu v senáte. Sociálni demokrati premiéra Vladimíra Špidlu a jeho dvaja koaliční partneri – ľudovci a Únia slobody, získali spolu iba deväť z 26 senátnych kresiel. Stredoľavá koalícia ich potrebovala najmenej 12 na udržanie kontroly v hornej komore parlamentu. Aký bezprostredný dopad to bude mať na praktickú politiku, som sa opýtala kolegu Gabriela Sedláka , ktorý voľby podrobne sledoval: AUDIO:„Znamená to, že vládna koalícia bude mať isté komplikácie pri presadzovaní väčšiny zákonov v parlamente, keďže v senáte stratila väčšinu, ale nie je to nejaká osudová tragédia, pretože vládna koalícia má väčšinu, aj keď veľmi tesnú v poslaneckej snemovni a snemovňa má právo vo väčšine prípadov prehlasovať senát“. Je teda zrejmé, že pri presadzovaní svojich cieľov bude musieť Špidlova koalícia hľadať podporu u 13-ch senátorov – ktorí sú z neparlamentných strán a nezávislí. Potrebovať ich bude už v januári pri voľbe prezidenta republiky.Hovorí opäť Gabriel Sedlák : AUDIO:„Zdá sa, že padla ďalšia neznáma, pokiaľ ide o voľbu prezidenta, pretože vládna koalícia stratila v senáte väčšinu a to znamená že trocha väčšie komplikácie bude mať zrejme pri presadzovaní svojho kandidáta, ak by teda sa vládna koalícia dohodla na jednom spoločnom kandidátovi.“ O väčšinu v senáte pripravili Špidlovu vládu hlavne kandidáti Občianskej demokratickej strany a nezávislí. ODS sa počtom 26 senátorov stala najsilnejšou stranou v senáte. Ide o príklon voličov k pravici? Gabriel Sedlák : AUDIO: „ V snemovni má v súčasnosti väčšinu stredoľavá vládna koalícia, je možné, že voliči jednoducho akceptovali výzvu pravice, výzvu Klausovej ODS, aby volili viac pravicových, teda ich kandidátov, aby v parlamente nemala v oboch komorách väčšinu stredoľavá časť politického spektra, ale aby v senáte bola opäť pravica silnejšia“. Senátne voľby, osobitne prvé kolo, bolo charakteristické rekordne nízkou účasťou záujmu verejnosti. V druhom bola vyššia vďaka spoločnému termínu s hlasovaním o obsadení miestnych zastupiteľstiev. Opäť sa vynorila často diskutovaná otázka oprávnenosti existencie senátu. Hovorí Gabriel Sedlák : AUDIOAUDIO Sedlak 4 22.1 „Nepochybne tak ako každé dva roky keď prebiehajú doplňujúce voľby do senátu tak aj teraz sa ukázalo, že je svojim spôsobom nepopulárny v očiach voličov, že nevidia bezprostrednú spojitosť medzi senátom a ich každodenným životom, tak preto sa každé dva roky zúčastňuje veľmi nízke percento voličov, ale akonáhle a to sa ukázalo aj pred štyrmi rokmi, sú senátne voľby spojené s komunálnymi, tak účasť je vyššia“. Senátne voľby, spolu s komunálnymi, boli akýmsi vysvedčením politickým strán, najmä vládnych, po nie tak dávnom hlasovaní do Poslaneckej snemovne. V tomto ohľade boli povzbudením pre ODS s 9-imi novými senátormi, ako i pre nezávislých politikov, miernym sklamaním pre sociálnych demokratov a veľkým rozčarovaním pre ľudovcov a unionistov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...