Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       4. november 2002 Expremiér Netanjahu vstúpi do Šaronovej vlády iba v prípade predčasných volieb Gabriel Sedlák Izraelský parlament má dnes schváliť nového ministra obrany, bývalého šéfa generálneho štábu izraelskej armády Šaula Mofaza. Vláda Ariela Šarona, ktorá minulý týždeň stratila parlamentnú väčšinu, však čelí aj hlasovaniu o nedôvere. Pred začiatkom schôdze sa zdalo, že ju podporia poslanci ultranacionalisticej pravice. Izraelský premiér Šaron robí všetko pre to, aby sa udržal v kresle. V tom lepšom prípade až do riadnych volieb na jeseň budúceho roka. Ešte pred niekoľkými dňami sa zdalo, že mu v tom nič nebráni. Skutočnosť, že Izrael je už viac ako dva roky sužovaný palestínskym povstavním, mu dokonca zaisťuje podporu izraelskej verejnosti. Keďže však odchodom umiernenej Strany práce z vládnej koalície Šaronov kabinet prišiel o väčšinu v 120-člennom Knesete, je nútený hľadať podporu v opozičných radoch a rozšíriť tábor súčasných 55 vládnych poslancov. Strana práce, vedená doterajším ministrom obrany Benjaminom Ben-Eliezerom, odišla z vlády oficiálne kvôli otázke financovania židovských osád. Pozorovatelia sa však domnievajú, že tento krok bol motivovaný skôr blížiacimi sa straníckymi a neskôr aj všeobecnými voľbami. A zdá sa, že tie významne prehovoria aj do pripravovanej rekonštrukcie Šaronovej vlády. Doterajšiu “vládu národnej jednoty”, v ktorej vedľa seba sedeli zástupcovia dvoch hlavných politických rivalov – Strany práce a pravicového Likudu, zostavil vlani na jar volebný kandidát Likudu Šaron ako víťaz priamych premiérskych volieb. Premiér Šaron ponúkol post izraelského ministra zahraničných vecí, uvoľnený po odchode Šimona Peresa z vlády, inému expremiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Ten na ponuku reagoval takto. AUDIO: „Povedal som premiérovi, že prevezmem post ministra zahraničných vecí, ale iba ak vláda pôjde do predčasných volieb. Ak nie, tak táto vláda sotva prežije a nebude schopná zaviesť reformy, ktoré sú podľa mňa nevyhnutné na záchranu izraelskej ekonomiky.“ Šaron ponúkol funkciu šéfa diplomacie Netanjahuovi, ktorý je jeho vnútrostraníckym rivalom a kritikom. Prostým odmietnutím ministerského kresla vo chvíli krízy by Netanjahu svoje šance na návrat do kresla predsedu vlády mohol znížiť. Preto si stanovil podmienku, podľa niektorých pozorovateľov pre Šarona neakceptovateľnú. Šaronovi pritom zrejme záleží na tom, aby Netanjahua do vlády dostal. Iba tak by ho totiž zbavil výhodného postavenia kritika vládnej politiky, stojaceho mimo vládu, čo v straníckych primárkach jeho pozíciu môže posilniť. Už dnes má podľa niektorých prieskumov väčšiu podporu Netanjahu. Ak by Šaronovu ponuku Netanjahu prijal, vymenili by si títo lídri Likudu úlohy. Vo vláde Benjamina Netanjahua, ktorý bol premiérom v rokoch 1996 až 1999, bol ministrom zahraničných vecí určitý čas práve súčasný premiér Šaron. Toho dnes Netanjahu kritizuje za to, že nevyhostí palestínskeho lídra Jásira Arafata z palestínskych území a že v princípe súhlasil s myšlienkou palestínskej štátnosti. Ak aj do vlády Ariela Šarona, bývalého vojaka a muža tvrdej ruky, nevstúpi Benjamin Netanjahu, ktorý volá po ešte tvrdšej politike voči Palestínčanom, bez spojenectva s radikálmi sa súčasný premiér nezaobíde. Počas víkendu viedol rozhovory s jednou z menších opozičných strán, ktorých sedem poslancov by mu zabezpečilo parlamentnú väčšinu. Šaronov potenciálny partner si však tiež kladie podmienky: odmieta vytvorenie palestínskeho štátu a Arafata ako lídra Palestínčanov. Ide v skutočnosti o to isté, čo od Šarona žiadal v minulých mesiacoch aj Netanjahu. Šaronovi, ktorého do úradu izraelského premiéra vyniesla vlani, niekoľko mesiacov po začiatku intifády, túžba Izraelčanov po väčšom bezpečí, teda hrozí, že bude prinútený robiť voči Palestínčanom ešte radikálnejšiu politiku, než k akej sa sám odhodlal.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...