Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       5. november 2002 Pražský summit NATO: reformy ešte dôležitejšie ako rozšírenie Daniel Bútora Už o dva týždne sa do Prahy začnú schádzať predstavitelia západného sveta, aby na summite NATO rozhodli o pozvánke pre nových členov. Ako však hovorí Daniel Bútora, rozšírenie napokon nemusí byť hlavnou témou napäto očakávaného pražského summitu. Deň po slovenských parlamentných voľbách americký politológ Zbigniew Brzezinski pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO: „Výsledky volieb významne urýchlia perspektívu slovenského členstva v NATO a v Európskej únii.“ Pozvánka do NATO by mala prísť o dva týždne, keď sa v Prahe zíde summit Atlantickej aliancie. Slovensko by malo byť medzi siedmimi pozvanými – popri Rumunsku, Bulharsku, Slovinsku a troch pobaltských štátoch. Predchádzajúci traja noví členovia – Česká republika, Poľsko a Maďarsko – dostali pozvánku ešte v roku 1997 na summite v Madride. Slovensko bolo v tom čase vynechané kvôli politike Mečiarovej vlády. Už nasledujúci summit – v lete 1999 vo Washingtone – sa mal pôvodne zaoberať ďalším rozširovaním. Aliancia však v tom čase bola uprostred vojenskej akcie v Kosove, a rozširovanie bolo odložené. Kosovo tiež ukázalo malú pružnosť kolektívneho rozhodovania, a najmä obrovský rozdiel medzi vojenskou schopnosťou Spojených štátov a ostatných členov NATO. Už v tom čase sa hovorilo o potrebe urobiť v Aliancii zásadné zmeny. Definitívny zlom však prišiel až s vlaňajším 11. septembrom. Istý čas sa zdalo, že globálny terorizmus môže znamenať aj koniec Aliancie, či jej odsunutie na vedľajšiu koľaj – Spojené štáty podnikali všetky kroky mimo NATO. Dnes je jasné, že 11. september neznamená koniec Aliancie, ale nový začiatok. Západní spojenci vnímajú NATO ako hlavný spoločný nástroj, ktorý ich bude chrániť proti novým hrozbám. Hovorí generálny tajomník NATO George Robertson. AUDIO: „Budúce hrozby budú hrozbami iného druhu ako v minulosti. Predstava rozsiahlej tankovej invázie do niektorej európskej krajiny patrí do minulosti. Ale predstava chemického alebo biologického útoku, či už zo strany štátu alebo teroristov, je akútna.“ Problémom NATO je, že nový prístup ku globálnej bezpečnosti sa zatiaľ udomácnil len v Spojených štátoch. Na júnovej bruselskej ministerskej porade NATO preto varoval pred vážnymi hrozbami americký minister obrany Donald Rumsfeld. AUDIO: „Teroristická hrozba zbraňami hromadného ničenia nie je teóriou, ide o skutočnú a nebezpečnú hrozbu. Ak sa na to nepripravíme, môžeme v budúcnosti zažiť útoky oveľa silnejšie ako útok 11. septembra.“ Rumsfeldovi dávajú za pravdu ďalšie udalosti z poslednej doby. Žiadny z posledných útokov sa neodohral na území členského štátu NATO, Bali a (v inom kontexte) aj Moskva však pripomenuli hrozbu terorizmu, a potrebu schopnosti na ňu reagovať. Toto všetko bude mať obrovské dôsledky na spôsob fungovania Aliancie. Pražský summit bude síce rozhodovať o rozširovaní, oveľa dôležitejším však bude rozhodovanie o nových odpovediach na nové hrozby. Kľúčovými slovami budú rýchlosť a pružnosť. Citujme ešte raz šéfa Pentagonu Rumsfelda, tentoraz z varšavskej porady v septembri: AUDIO: „Je kľúčové, aby NATO bolo schopné nasadiť svoje sily v horizonti dní a hodín.“ Cestou k tejto pružnosti bude vytvorenie jednotiek rýchleho nasadenia o sile 21 tisíc vojakov. Tie by mali operovať aj v oblastiach ďaleko od Európy, a mali by do nich prispieť všetky členské krajiny – každá podľa svojich možnosti: českí vojaci napríklad chemickými jednotkami, rumunskí vojaci horskými jednotkami atp. Viacerých európskych členov NATO zároveň čaká prezbrojenie, dokúpenie novej techniky – od vojenských dopravných lietadiel, ktoré v Európe takmer neexistujú, až o presné zbrane. To môže znamenať aj korekcie vojenských rozpočtov. S posilnením vojenského potenciálu súhlasia aj Briti a Francúzi, teda vojensky najsilnejšie krajiny Európy. V prípade Francúzska ide o odklon od tradičnej zdržanlivosti voči Aliancii, ktorú vedú Spojené štáty. Povedané byrokratickým jazykom NATO, pôjde o nové vojenské kapacity – alebo nové vojenské opatrenia – ktoré povedú k schopnosti udrieť na rôznych miestach planéty. Ešte raz Donald Rumsfeld. AUDIO: “Dohodli sme sa, že na novembrovom summite Aliancie v Prahe rozhodnú politickí predstavitelia o nových vojenských opatreniach, ktoré budú zodpovedať novým vojenským hrozbám.” Tento nový kontext pražského summitu NATO dáva aj nový rozmer budúcemu členstvu Slovenska a ďalších kandidátov. Okrem osláv z pozvánky tak bude Bratislava viac ako doteraz uvažovať, akou čiastkou a akým spôsobom k novým spojeneckým silám a novým misiám dokáže prispieť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...