Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       5. november 2002 V Izraeli budú predčasné voľby Daniel Raus Izrael pripravuje svetu v posledných dňoch stále nové prekvapenia. Najskôr to bolo vystúpenie Strany práce z vlády premiéra Šarona, potom ten istý Ariel Šaron úspešne prežil tri hlasovania o dôvere v parlamente, aby nakoniec iba deň na to oznámil predčasné voľby. „Predčasné voľby sú to posledné, čo táto krajina potrebuje“, povedal dnes izraelský premiér Ariel Šaron. Súčasne ale predčasné voľby vyhlásil, pretože stratil nádej na zostavenie dostatočne stabilného kabinetu. Nezabudol ale zdôrazniť, že mu nič iné nezostávalo. Oznámenie rozhodnutia zostalo nakoniec na prezidentovi Kacavovi, ktorého Ariel Šaron ráno navštívil a ktorého vystúpenie bolo s napätím očakávané. Samotný Šaron totiž predtým – kým mal ešte nádej, že vládu predsa len zachráni – hovoril, že najskôr bude rokovať o obsadení ministerských postov, a až potom o alternatíve predčasných volieb. Prezident Moše Kacav bol pritom ich zarytým odporcom. Poukazoval na to, že v čase palestínskej intifády by to bola nebezpečná nestabilita. Rozhodnutie Ariela Šarona však musel prijať: AUDIO: „Predseda vlády zistil, že v Knessete je väčšina, ktorá oponuje vláde a preto je nemožné vykonávať patričnú činnosť vlády. Predseda vlády preto môže s mojím súhlasom rozpustiť Knesset.“ Poslednou kvapkou boli zrejme nerealistické podmienky strany Jisraeli Bejtanu, ktorá má 7 poslancov a snažila sa vyťažiť zo situácie maximum. Ona sama sa ale netajila záujmom na predčasných voľbách. Ariel Šaron teda už iba oznámil, že sa rozhodol pre menšie zlo: AUDIO: „Odpor voči pokračovaniu vlády, ktorý bol vyjadrený neprijateľnými podmienkami, požadovanými časťou politickej štruktúry, ako aj potreba pripraviť sa na zložitú situáciu, ktorej čelíme, ma priviedli k rozhodnutiu pristúpiť k zodpovednej voľbe menšieho zla. Podčiarkujem, menšieho zla: rozpustiť 15-ty Kneset“. V Izraeli sa tým pádom začala predvolebná kampaň. Hlasovať sa bude o tri mesiace a očakáva sa, že to bude v mimoriadne zložitej situácii. Práve v tom čase môže totiž dôjsť k útoku Spojených štátov alebo spojencov na Irak, čo pre Izrael znamená automatický útok Iraku na židovský štát. Novinári sa preto pýtali premiéra Šarona, či uvažoval o tom, že voliči možno pôjdu k volebným urnám v plynových maskách. Šaron ale naznačil, že o takýchto veciach sa nežartuje. Je vysoko pravdepodobné, že víťazom volieb sa stane Šaronova strana Likud. Nie je ale jasné, že Šaron zostane premiérom. O tento post sa totiž uchádza ďalšia veľká ryba v rybníku tejto strany, bývalý premiér Benjamin Netanjahu. Práve on dostal ponuku prestížneho postu šéfa diplomacie v terajšej vláde. Dal si však šalamúnsku podmienku predčasných volieb. Tie majú, podľa neho zachrániť Izrael pred najhorším. AUDIO: „Dal som si iba jedinú podmienku, aby vláda pristúpila na predčasné voľby, a som veľmi rád, že premiér urobil správnu vec pre túto krajinu. Som presvedčený, že akékoľvek iné riešenie by viedlo Izrael k hospodárskemu aj sociálnemu kolapsu“. Izraelskí voliči sa teda v budúcich mesiacoch určite nebudú sťažovať na nedostatok zábavy. Nasledovať budú totiž primárky v oboch hlavných stranách, potom samotné voľby a napokon zložité zostavovanie novej vlády. Pozorovatelia pritom tvrdia, že všetko sa aj tak skončí tam, kde sa to začalo, teda spoločným kabinetom Likudu a Strany práce. Celá záležitosť sa pritom bude odohrávať na pozadí palestínskeho povstania a možno aj vojny v Iraku. Palestínski radikáli sa už nechali počuť, že ich samovražedné útoky prispeli k pádu vlády. Sú na to patrične hrdí. Dosiahli ale iba ďalšie pritvrdenie kabinetu. Diplomaciu bude mať v rukách spomenutý Netanjahu, ktorý chce likvidáciu terajšej Palestínskej samosprávy a exil pre jej šéfa Arafata. A ministrom obrany bude Šaul Mofaz, tvrdiaci, že odpor Palestínčanov treba za každú cenu zlomiť. Radikáli sa tak postarali o ďalší dôkaz, že terorizmus politickým cieľom Palestínčanov v žiadnom prípade nepomáha.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...