Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. november 2002 Kapitalizmus pod komunistickou zástavou v Číne? Anna Rausová V Pekingu sa začal 16-y kongres komunistickej strany. Najvýznamnejšie snemovanie 2000 čínskych komunistov za posledných desať rokov sa považuje za kľúčové z hľadiska očakávanej zmeny na čele krajiny. Stretli sa v Paláci ľudu na Námestí nebeského pokoja v období, ktoré je zlomové tiež pre ďalšie ekonomické a spoločenské smerovanie, osobitne ako sa budú rozvíjať pro-kapitalistické reformy. 76-ročný Ťiang-ce min , čínsky prezident a šéf strany v jednej osobe, v úvodnom prejave zdôraznil vedúcu úlohu komunistickej strany, upozornil však, že Čína by sa mala zbaviť dogmatických nánosov marxizmu a podporiť demokraciu: AUDIO: „Je podstatné zlepšiť systém demokracie, vyvinúť rôzne formy demokracie, rozšíriť účasť občanov na politických záležitostiach sporiadaným spôsobom a zabezpečiť, aby ľudia šli k demokratickým voľbám a podieľali sa na rozhodnutiach v súlade so zákonom, aby požívali široké práva a slobody a aby ľudské práva boli rešpektované a zaručené“. O tom, nakoľko vážne to myslí Peking s ústupom od dogmatickej komunistickej ideológie, prezradil Tiang-ce min v prejave vyhlásením, že Čína nemá v žiadnom prípade v úmysle zaviesť pluralitný politický systém: „Nikdy nemožno kopírovať modely politického systému na Západe“, zdôraznil najmocnejší čínsky komunista. Inými slovami, žiadny náznak o politických reformách. Tiang-ce min sa však nezmienil o tom, čo pozorovateľov diania v najľudnatejšej krajine sveta zaujíma: či po kongrese odstúpi z najvyšších funkcií a kto bude jeho nástupcom. Kongres je z hľadiska možného odovzdania moci v prospech mladšej generácie kľúčovým momentom, domnieva sa Adam Ward z londýnskeho Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy: AUDIO: „Je to zlomový bod – ide o odovzdávanie moci mladšej generácii. Je nielen mladšia, ale pochádza aj z iného prostredia, je viacej v kontakte s vonkajším svetom. To vedie k očakávaniam, že nemusí dôjsť ku kontinuite politiky“. Tiang-ce min však predsalen podporil špekulácie o plánovanom odchode bilancovaním 13-ich rokov na čele strany. Jeho éra je už teraz považovaná za politický, spoločenský a hlavne ekonomický posun oproti ideologickému dedičstvu Mao-ce-tunga. Čína si vydobyla vo svete v istom zmysle lichotivé postavenie s ročným hospodárskym rastom vyše 9 percent. Udržať tvrdú politickú kontrolu a zároveň podporovať ekonomickú reformu je ale už po niekoľko rokov pre Peking veľkou výzvou. Má ambície stať sa silným obchodným regionálnym hráčom. Zjavne si uvedomuje, že bez súkromného, konkurencieschopného sektoru o tom nemôže vôbec uvažovať. Možno aj to je jedným z dôvodov, prečo Tiang-ce min naznačil radikálny krok, že do strany treba prijímať aj podnikateľov, ktorých len nedávno považovala za triednych nepriateľov. Neváhal ich zahrnúť medzi budovateľov socializmu, čo je v príkrom rozpore so straníckymi princípmi. Ústretovosť voči doterajším „nepriateľom ľudu“ si však možno vysvetliť aj jednak snahou udržať si kontrolu nad privátnym sektorom – podľa britského týždenníka Economist až 82 percent čínskych súkromných firiem nemá žiadnych členov strany. Navyše komunisti v Pekingu sa obávajú, že na husto obývanom vidieku by tiež mohli stratiť pozície. Pevná kontrola strany tam je ohrozovaná presunom moci na vidiecke úrady, ktoré si volia priamo obyvatelia. Za pravdepodobného Tiang-ce minovho nástupcu považujú zahraničné médiá a pozorovatelia Číny 59-ročného Chu Ťin-tchaa, príslušníka nádejnej mladej generácie. Či sa ním naozaj stane, bude známe 16. novembra, kedy sa kongres komunistickej strany skončí. Ďalšie ekonomické smerovanie Číny a kto ho bude riadiť je však iba jednou dôležitou otázkou. Druhou, ešte významnejšou, sú politické zmeny, vrátane občianskych slobôd. Komunistická strana Číny stále zostáva inštitúciou, ktorá neváha prenasledovať ľudí za náboženské a iné presvedčenie. Mnohí z nich si odpykávajú zaň v čínskych väzniciach tvrdé tresty.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...