Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       12. november 2002 Po Kaliningrade je problémom rozšírenia EU aj Cyprus Daniel Raus Včera sa Európska únia dohodla s Ruskom na riešení problému Kaliningradu. Teraz sa pozornosť sústreďuje na iný problém, ktorým je rozdelený ostrov Cyprus. Hľadanie riešenia je v tomto prípade ešte ťažšie. Rusko a Turecko sú dve krajiny, ktoré ležia menšou časťou v Európe a väčšou v Ázii. Jedna je na severe, druhá na juhu. Obe chcú pritom patriť do Európy a s oboma musí Brusel vážne rokovať pred rozšírením Európskej únie. S Ruskom ide o problém Kaliningradu (bývalého nemeckého Koenigsburgu) kde je ruská enkláva, ktorú bude po prijatí Poľska a Litvy obklopovať iba more a Európska únia. Dohodu o osobitnom režime cestovania medzi Ruskom a Kaliningradom sa podarilo dosiahnuť včera na spoločnom summite únie a Ruska v Bruseli. S Tureckom je to horšie. Hlavným problémom je rozdelený Cyprus. Ten by bol takmer ideálnym kandidátom, ale od prevratu, vyvolaného gréckou armádou a nasledujúcej tureckej invázie v roku 1974 ho pretína faktická železná opona, oddeľujúca grécku a tureckú časť. Dôsledky sú aj hospodárske: zatiaľ čo grécka časť kvitne, turecká zaostáva. O politické riešenie sa najnovšie pokúsila Organizácia spojených národov. Podľa jej návrhu sa má stať z ostrova jeden štát s usporiadaním na spôsob švajčiarskych kantonov a 6-člennou prezidentskou radou. Je to pokus o kompromis medzi federáciou, ktorú chce grécka časť ostrova a dvoma nezávislými štátmi, čo žiadajú tamojší Turci. Generálny tajomník OSN Kofi Annan predložil plán obom komunitám, a tiež Grécku, Turecku a Veľkej Británii ako bývalému koloniálnemu správcovi. Teraz očakáva odpoveď. Šéf Európskej komisie Romano Prodi medzičasom vyhlásil, že ak sa nepodarí Cyprus zjednotiť, potom únia prijme iba jeho grécku časť. AUDIO: „Bol by som šťastný, keby vstúpil celý Cyprus. Ale kvôli politickému rozdeleniu musíme voliť menej dobrú možnosť a prijať iba časť Cypru“. To by ale zrejme popudilo Turecko, ktoré už hrozilo aj anektovaním severu ostrova. Celá záležitosť zapadá do širšej diskusie o kandidatúre Turecka. V krajine polmesiaca zvíťazila pred vyše týždňom islamistická strana AKP, ktorá vyhlasuje, že je za členstvo Turecka v únii. Brusel sa však tvári opatrne až skepticky. Najnovšie vstúpil do diskusie bývalý francúzsky prezident Valery Giscard d´Estaing s tým, že členstvo Turecka nebude nikdy možné, pretože únia by tým stratila svoj charakter. Brusel sa od jeho výroku dištancoval, čo je ale dobré: nasledovala otvorená výmena názorov. Odmietavé stanovisko má napríklad Farúk Sen z essenskej univerzity v Nemecku: AUDIO: „V Európe sú stále sily, zdôrazňujúce kultúrne a náboženské rozdiely namiesto hodnotenia podľa základných hodnôt Európskej únie“. Farúk Sen tvrdí, že Turecko je pripravené aj hospodársky, a to aj napriek súčasnej ťažkej kríze, považovanej za najhoršiu od 2.svetovej vojny: AUDIO: „Turecké hospodárstvo je na tom v zásade lepšie, ako bulharské, rumunské či poľské. Čo sa týka sociálno-trhovej ekonomiky, nemali by byť väčšie problémy. Turecko má viac skúseností, ako východoeurópski kandidáti“. Väčšina expertov má ale o kvalitách Turecka skeptickejší názor. Bruselský politológ Stefan Maarteel napríklad poukazuje na slabosť tureckej demokracie a tamojšieho sekulárneho štátu, ako aj na hlavný problém ľudských práv: AUDIO: „Musíme si položiť otázku, či je Turecko skutočnou demokraciou. To nemá nič do činenia s islamom, ale s ľudskými právami a obrovskou úlohou, ktorú naďalej hrá v politike armáda“. Okrem toho je faktom, že prijatím Turecka by Európska únia prekročila hranice kontinentu a susedila by napríklad s Iránom či Sýriou. Za svoje by prijala ťažké problémy kurdskej menšiny či islamského radikalizmu. A ťažko by odmietala kandidatúru takých krajín, ako sú Azerbajdžan, Arménsko či Maroko. Čakal by ju teda možno zánik z hospodárskych dôvodov. Čosi podobné naznačuje francúzsky politológ Phillipe Moreau de Farge z parížskeho Ústavu pre medzinárodné vzťahy: AUDIO: „Ak by Turecko vstúpilo do Európskej únie, znamenalo by to, že Európska únia už nebude európskou štruktúrou. Bola by to euro-blízkovýchodná štruktúra“. Zdá sa teda, že približovanie sa Turecka k Európe nebude krátkodobým procesom. Nebude to ani vecou sily argumentov tej či onej strany. Je to skôr otázka civilizačných procesov a globalizácie, pri ktorých sa čas nemeria na roky, ale skôr na desaťročia alebo stáročia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...