Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       14. november 2002 Prednosti a riziká zbrojnej inšpekcie OSN v Iraku Peter Gabaľ Po utorkovom odporúčaní irackého parlamentu, aby vedenie krajiny odmietlo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1441, včera Bagdad prišiel s celkom opačným postojom. Minister zahraničných vecí Nadží Sabrí poslal generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov Kofimu Annanovi list, o obsahu ktorého takto informoval iracký veľvyslanec pri OSN Mohammed Al–Dúrí: AUDIO: "List hovorí, že Irak prijíma rezolúciu OSN, a že súhlasí s návratom inšpektorov tak, ako ho rezolúcia predpokladá." Formálny súhlas i faktický vstup zbrojných inšpektorov na územie Iraku však ešte samé o sebe nemusia znamenať skutočné naplnenie rezolúcie, ktorej cieľom je buď uistiť svet, že Irak nevlastní a nevyvíja jadrové, chemické a biologické zbrane, alebo ho odzbrojiť. V mene týchto cieľov americká administratíva neustále pripomína hrozbu možného vojenského úderu proti. Spojené štáty nebudú tolerovať žiadne úskoky, podvody ani klamstvá, vyhlásil včera na adresu Iraku americký prezident George Bush, ktorý naďalej deklaruje vôľu v prípade irackého odporu postupovať proti nemu s koalíciou spojencov i bez schválenia OSN. AUDIO: "Povedal som Organizácii spojených národov, že by sme to s nimi radi konzultovali. Ale rezolúcia nám nezabráni urobiť to, čo je nutné urobiť - a to je brať Saddáma na zodpovednosť. Dúfame, že odzbrojí. Dúfame, že počúva svet. A svet už sa vyjadril." Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN nehovorí o konkrétnych dôsledkoch jej porušenia zo strany Iraku, ale ukladá Rade, aby sa v takom prípade zišla a prijala ďalšie opatrenia. No okrem rizika zdržania v možnej krízovej situácii to samozrejme umožňuje široké interpretácie. S týmto odôvodnením si Spojené štáty nechávajú v zálohe možnosť postupovať so svojim spojencami i bez toho, aby sa OSN dohodla na ďalšom postupe. Ťarchu zodpovednosti však teraz na svojich pleciach ponesú príslušníci Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN. Tá vznikla v roku 2000, aby nahradila inú podobnú komisiu, ktorú Irak obviňoval zo špionáže, keď na jeho území pôsobila do roku 1998. Šéfom novej misie je bývalý švédsky minister zahraničných vecí, ktorý v 80. a 90. rokoch stál na čele Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Hans Blix. Do funkcie ho údajne presadzovali najmä Francúzsko a Rusko, ktoré v Bezpečnostnej rade oponovali americkému návrhu rezolúcie o Iraku, kým Spojené štáty mali voči Blixovi výhrady. Zo svojich asi 60 stálych a 230 nezávislých expertov si v súčasnosti Blix vyberá stovku tých, ktorí by ho mali nasledovať do Iraku Aké prednosti má súčasná misia v porovnaní s jej predchodkyňou, a kde sú naopak jej slabé miesta, si všíma dnešné vydanie denníka International Herald Tribune. V Paríži vychádzajúce americké noviny na prvom mieste poukazujú na digitálnu revolúciu posledných rokov. Noví zbrojní inšpektori majú k dispozícii menšie, ľahšie, rýchlejšie, presnejšie a užívateľsky nenáročnejšie prístroje. Prirodzený technický vývoj v súkromnom sektore, ale aj doláre na účtoch protiteroristických fondov posunuli vpred techniku, ktorá má pátrať po zbraniach, píše International Herald Tribune a venuje sa niektorým z nich podrobnejšie. Dnešné satelity dokážu fotografovať i jednotlivé podrobnosti budov, tovární či skladov zbraní. Miniatúrne senzory dokážu trvale skúmať vzduch, vodu i pôdu a odhaliť i drobné signály možného výskytu zbraní hromadného ničenia. Výkonné radarové systémy podľa chvenia pôdy určia výskyt tunelov a podzemných bunkrov. Vojenskí experti takisto podporujú použitie novej techniky, ktorá by mohla namiesto indícií a dvojznačných signálov ponúknuť jasné dôkazy pre prípadný vojenský zákrok proti Iraku. No i samotný Hans Blix pripúšťa, že takpovediac vrcholným číslom inšpekcie nemá byť technika, ale ľudská skúsenosť tých, ktorí s ňou budú narábať. A práve tu sa skrýva slabé miesto súčasnej misie. Skeptici totiž podotýkajú, že technický pokrok sa predsa nevyhol ani Iraku, a navyše ten mal štyri roky času na to, aby vedel, čo môže od inšpektorov očakávať a ako ich rafinovanejšie zavádzať. Vyspelejšia technika preto môže mať trochu zradné účinky, napríklad pokiaľ by zvádzala inšpektorov k prirýchlym záverom, cituje International Herald Tribune bývalého zbrojného inšpektora Tima McCarthyho, ktorý v tejto úlohe navštívil Irak už 15-krát. Mnohí jeho nasledovníci však ani túto ani podobné skúsenosti nemajú. Lenže žiadny prístroj nenahradí ľudskú skúsenosť a cit pre situáciu napríklad pri pohovoroch s irackými vedcami a výskumníkmi, kde bude dôležité nenechať sa odviesť od témy a vysledovať v ich výpovediach priam jemné odtiene, ktoré by naznačili, kam vôbec s vyspelou technikou zamieriť. To však už trochu predbiehame udalosti. Šéfinšpektor Hans Blix a šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohammed El-Baradei pricestujú do Iraku na budúci pondelok, ďalší inšpektori by ich mali nasledovať o týždeň, a do Vianoc by mala začať pracovať celá misia. To je však ešte 40 dní, ktoré sa v takej citlivej otázke môžu ukázať ako príliš dlhá doba.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...