Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       20. november 2002 Lukašenka nemôže cestovať do 14-tich krajín EÚ Anna Šišková Štrnásť z pätnástich krajín Európskej únie sa v utorok rozhodlo zaviesť zákaz udeľovania víz bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Proti sa vyslovilo Portugalsko – krajina, ktorá leží od Bieloruska najďalej. Niektorí rozhodnutie označujú za blamáž, iní zas tvrdia, že Európska únia má v tomto prípade dvojitý meter. Potom čo sa Česká republika rozhodla neudeliť víza bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý sa chystal do Prahy počas summitu NATO, rozhodovala o zákaze vydávania víz pre Lukašenku a pre ďalších 50 najvyšších predstaviteľov jeho režimu aj Európska únia. Napokon sa na zákaze vydávania víz pre Lukašenku a niekoľkých ministrov bieloruskej vlády zhodlo štrnásť krajín, keďže Portugalsko bolo proti. Rozhodnutie Českej republiky a následne aj 14-ky nie je reakciou na nový vývoj udalostí v Bielorusku. Práve naopak. Je reakciou na dlhodobé porušovanie ľudských práv a ignorovaním základných demokratických pravidiel Lukašenkom. Jeho hovorkyňa obvinila Európsku úniu s používania dvojitého metru. Treba dodať, že toto obvinenia nie je celkom nepodložené. Tento názor v rozhovore pre Slobodnú Európu vyjadrilo aj niekoľko analytikov. Hovorí Timofej Bordačev z moskovského Carnegieho inštitútu: „Pochopiteľne, dvojité štandardy existujú. Je to i preto, že Európska únia má oveľa väčší záujem na vplyve nad Bieloruskom, než na vplyve nad strednou Áziou. Je to i preto, že Bielorusko bude po rozšírení Európskej únie jej susedom. Ďalej je to preto, že stredná Ázia pod politickým a vojenským vplyvom Spojených štátov. Európska únia nebude za žiadnych okolností vyvíjať tlak na stredoázijské štáty, pretože by tým podráždila svojho spojenca.“ Bordačev ďalej zdôraznil, že Európska únia je tradične náročnejšia na tie krajiny, ktoré sa jej zemepisne nachádzajú bližšie – okrem Bieloruska i na Turecko a Ukrajinu. „Takáto politika je cynická, predovšetkým z hľadiska ľudských hodnôt. Nie je zvláštne, že európske investície do Číny rastú, zatiaľ čo tamojšiemu dodržiavaniu ľudských práv sa nevenuje? Myslím si, že Čína z hľadiska dodržiavania ľudských práv predstavuje väčší problém než Bielorusko.“ Kirill Koktyš z Moskovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy uviedol, že lídri stredoázijských krajín veľakrát porušujú ľudské práve ešte hrubším spôsobom a napriek tomu sa vyhli akýmkoľvek tvrdším trestom zo strany únie. Podľa Koktyša Európsku úniu často irituje spôsob akým bieloruské úrady porušovania komentujú, než ich samotné činy. „Rozdiel je, že Lukašenka porušuje ľudské práva ostentatívne a robí z toho politickú udalosť. Turkmenský prezident Saparmurat Niazov a uzbecký prezident Islam Karimov robia to isté, ale spôsobom, ktorý nepriťahuje takú veľkú pozornosť.“ Vzťahy medzi Minskom a Bruselom sú poznamenané napätím už niekoľko rokov. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe opakovane kritizovala dodržiavanie ľudských práv Lukašenkom a jeho minuloročné znovuzvolenie označila za porušenie volebných štandardov. Bieloruský prezident reagoval obvinením európskych diplomatov zo špionáže a z politickej sabotáže. Lukašenka systematicky nútil predstaviteľov misie OBSE, aby ju opustili, zväčša tým, že im odmietol poskytnúť víza. Niektorí ďalší analytici kritizovali Európsku úniu za to, že sa okrem Lukašenka viac nezaoberá porušovaním ľudských práv napríklad v Čečensku. Podľa nich by sa mal Západ oveľa viac sústrediť na budovanie občianskej spoločnosti v Bielorusku a posilňovať to, čo z nej v krajine zostalo. Zákazy cestovania podľa nich totiž prinesú Bielorusku viac ako úžitok izoláciu. Jav, ktorý diktátorom zväčša vyhovuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...