Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       21. november 2002 Druhá téma summitu NATO: transformácia Aliancie Daniel Raus Po prizvaní siedmich kandidátov k rozhovorom o členstve začalo NATO rokovať aj o svojej vnútornej reforme. Cieľ je jasný: je ním schopnosť reagovať na hrozby 21.storočia. Diskutuje sa o tom v čase, keď Európska únia hľadá svoju identitu, a to aj vo vojenskom zmysle a uvažuje o vytvorení vlastných jednotiek. Pozvánka pre 7 kandidátov bola iba jednou z hlavných tém pražského summitu NATO. Druhou veľkou témou je transformácia Aliancie. Kľúčové krajiny, predovšetkým Spojené štáty a Veľká Británia, považujú za veľmi dôležitú pružnosť organizácie, tak aby dokázala reagovať na nové hrozby. Najsilnejšie obranné spojenectvo, podľa nich, nesmie zaspať v minulosti – práve naopak, musí sa čo najskôr prispôsobiť novej situácii. Generálny tajomník Aliancie George Robertson podčiarkol pozoruhodný fakt: NATO sa osvedčilo nielen v čase studenej vojny, ale aj v desaťročí, ktoré nasledovalo po páde komunizmu: AUDIO: „NATO bolo v centre európskej transformácie v 90.rokoch. Prispievalo k uzdraveniu nášho rozdeleného kontinentu a konalo v záujme dosiahnutia a potom udržania mieru na Balkáne“. Komunistická hrozba teda pominula a balkánska kríza sa považuje za ukončenú. Hlavné nebezpečenstvo momentálne vyjadrujú dva termíny: medzinárodný terorizmus a zbrane hromadného ničenia, ktoré sa môžu dostať do nesprávnych rúk. George Robertson upozornil, že Atlantická aliancia nadobudla nový význam po útoku islamských teroristov na Spojené štáty: AUDIO: „11.september 2001 a to, čo nasledovalo, nastolilo pred svet nové výzvy. Smrteľná zmes hrozieb ohrozuje slobodné spoločnosti“. Je ale zrejmé, že hrozba teroristov je v čomsi celkom inom, ako bola kedysi hrozba Moskvy. Už to nie sú zbrojné arzenály a tankové armády. Sú to útoky na nič netušiacich civilistov kdekoľvek na svete – trebárs aj v Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici. Hrozby terorizmu sa preto označujú slovom „asymetrické“ – na jednej strane silné štáty a armády, na druhej strane odhodlaní fanatici, skrývajúci sa v jaskyniach. Je teda zrejmé, že Aliancia potrebuje celkom zmeniť stratégiu a usporiadanie. V tejto súvislosti sa hovorí doslova o „revolučných zmenách“. Cieľom sú nové jednotky a nový, pružnejší systém velenia. Šéfovia členských štátov sa dohodli na takzvanej „Pražskej deklarácii“, na základe ktorej vzniknú jednotky rýchlej reakcie o sile 20 000 vojakov. Tie budú špeciálne vycvičené na boj proti teroristom v akýchkoľvek podmienkach. Na prvé operácie majú byť pripravené v októbri 2004. Súčasne Aliancia posilní svoju schopnosť získavať spravodajské informácie a brániť sa najrôznejším typom útokov, od chemických a biologických až po počítačové. George Robertson podčiarkol, že pre budúcich nových členov vyplynú aj povinnosti: AUDIO: „Pozvánka k členstvu v NATO nie je poctou či vyznamenaním. Nie je to odmena či dar. Je to obrovská zodpovednosť, ťažké bremeno, ktoré na seba tieto krajiny berú“. Dodajme, že rozhodnutie padlo v čase, keď Európska únia rieši otázku vytvorenia vlastných jednotiek. Kritici, predovšetkým Veľká Británia a Spojené štáty, sa boja plytvania silami a nechcú, aby si Európa a Amerika v budúcnosti konkurovali. Naopak Francúzsko vytvorenie európskych jednotiek vehementne presadzuje a dokonca žiada, aby ich velenie bolo nezávislé na NATO. Európske jednotky sú ale hudbou budúcnosti – na rozdiel od Atlantickej aliancie, ktorej zmeny sa stávajú realitou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...