Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. november 2002 Na pozvánku do NATO čakajú ďalšie tri krajiny Daniel Raus Po pozvaní siedmich kandidátov na vstupné rozhovory do NATO zostali pred bránami Aliancie ďalšie tri krajiny. Všetky boli postihnuté konfliktom na Balkáne, takže ich cesta ku stabilite je logicky dlhšia, ako v prípade iných postkomunistických štátov. Ešte pred týždňom bolo desať čakateľov na pozvánku k rozhovorom o členstve v NATO. Teraz zostali iba traja: Chorvátsko, Albánsko a Macedónsko. Krajiny, združené v takzvanej Vilniuskej skupine ale tvrdia, že budú naďalej spolupracovať, až kým do NATO definitívne nevstúpi posledná z nich. Napokon aj pre Slovensko a ďalších 6 pozvaných štátov sa iba začína proces, ktorý bude chvíľu trvať. Prezidenti Chorvátska, Albánska a Macedónska boli na summite v Prahe a predbežne sa dohodli na prehĺbení spolupráce. Takto hovoril macedónsky prezident Boris Trajkovski: AUDIO: „Moja účasť na stretnutí, ako aj to, že prišli moji priatelia, albánsky prezident Alfred Moisiu a chorvátsky prezident Stipe Mecič, vytvára príležitosť pre hlbšiu spoluprácu našich troch krajín v záujme vstupu do NATO. Chceme diskutovať o základných prvkoch, ktoré by mali byť súčasťou našej snahy o vstup“. V podobnom duchu sa vyjadroval aj albánsky prezident Alfred Moisiu, ktorý podčiarkol potrebu reforiem a zvýšenie bezpečnosti: AUDIO: „Na dosiahnutie členstva sme sa dohodli s prezidentom Mesičom a prezidentom Trajkovskim, že hlavné problémy, regionálna bezpečnosť, trhové a vojenské reformy a boj proti terorizmu vyriešime lepšie spoluprácou“. Chorvátsky prezident Stipe Mesič chce dať priestor – okrem oficiálnej spolupráce – aj neformálnym kontaktom. Tie by sa mali začať obchodovaním cez balkánske hranice: AUDIO: „Musíme položiť právny základ, podpísať dokumenty, ktoré budú garantovať spoluprácu. Ešte dôležitejšie je vytvorenie kontaktov podnikateľov, ktorí môžu využiť túto príležitosť“. Všetci traja prezidenti sa zhodujú v tom, že oblasť Balkánu ešte ani zďaleka nie je pokojá. Čosi o tom vie macedónsky prezident Boris Trajkovski, ktorého krajina ešte nedávno prežívala tvrdý občiansky konflikt: AUDIO: „Balkán ešte nie je bezpečné miesto, nie je to miesto pre slušný život. Obklopuje nás arzenál zbraní a množstvo ľudí, ktorí bohatnú na pašeráctve, korupcii a zabíjaní“. Otvorenou otázkou napokon zostáva aj susedné Srbsko, ktoré sa stalo zdrojom konfliktov a ktorého predstavitelia chceli ešte nedávno vytvoriť takzvané Veľké Srbsko – nanešťastie za cenu ľudských obetí. Bývalá komunistická nomenklatúra sa vydala cestou nacionalizmu a jedným z výsledkov je to, že srbský a neskôr juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič sedí v Haagu. Podľa chorvátskeho prezidenta Stipe Mesiča čaká Srbsko ešte dlhá cesta, kým sa pripojí k Západu: AUDIO: „Srbsko musí zažiť katarziu, musí byť konfrontované s pravdou. Chorvátska, kosovská ani bosnianska armáda nevošli do Srbska“. Okrem myšlienky Veľkého Srbska však existovala aj myšlienka Veľkého Chorvátska a Veľkého Albánska. V Macedónsku sa stala albánska menšina vážnym zdrojom nestability a Kosovo v žiadnom prípade nemožno považovať za vyriešený problém. Balkán nie je miestom iba jedného, srbského, nacionalizmu. Je tam viacero nebezpečných nacionalizmov. V tomto svetle je pozoruhodné, že albánsky prezident Alfred Moisiu vidí situáciu inakšie: AUDIO: „Myslíme si, že Albánsko a všetci Albánci sú faktorom stability, mieru a koexistencie v oblasti“. Rozširovanie Atlantickej aliancie je dlhodobým procesom, ktorý sa prispôsobuje zmenám v bývalých komunistických krajinách. Aj po terajšom procese prijímania siedmich nových členov zostanú dvere Aliancie otvorené. Kedy sa budú ale ďalší kandidáti kvalifikovať, to je vo hviezdach. Jediné, čo momentálne možno konštatovať, je to, že Balkán potrebuje stabilitu viac ako ktorákoľvek iná časť starej dobrej Európy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...