Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       26. november 2002 Saudská Arábia: priateľ USA alebo sponzor terorizmu? Daniel Raus V posledných dňoch sa opäť dostala do centra pozornosti Saudská Arábia. Táto krajina sa považuje za spojenca Washingtonu na Blízkom východe, je však plná vnútorných rozporov a problémov. Poznamenajme, že v centre pozornosti bola už po teroristických útokoch na New York a Washington. Vtedy sa pokúsila vylepšiť svoj imidž mierovým návrhom na urovnanie izraelsko – palestínskeho konfliktu. Teraz je tu ale ďalší problém. Teroristi, ktorí 11.septembra 2001 zaútočili na Spojené štáty, pochádzali všetci, okrem štyroch, zo Saudskej Arábie. Je to náhoda, alebo vrchol ľadovca? V posledných mesiacoch prichádzajú čoraz častejšie varovania, že Saudská Arábia je nielen kolískou islamu, ale aj semeniskom radikálnych hnutí. Podľa kritikov dostávajú obrovské finančné prostriedky priamo od kráľovskej rodiny, ktorá navonok vystupuje ako najväčší priateľ Ameriky. Najnovšie zamiešali karty informácie, podľa ktorých teroristom z 11.septembra poskytla peniaze dokonca manželka saudskoarabského veľvyslanca v Spojených štátoch Haifa al-Faisálová. Mala ich dať ako dar saudskoarabskej rodine v Kalifornii – a tá ich mala posunúť dvom teroristom. Veľvyslanectvo označuje špekulácie za „nezodpovedné“ a poukazuje na dve veci: že poskytnutie peňazí teroristom nebolo zámerom a že sa ani nepreukázalo, či sa k nim peniaze naozaj dostali. K diskusiám dochádza v čase, keď nad americko-saudskými vzťahmi visí otáznik. Kritici tvrdia, že kráľovská rodina v Rijáde robí dvojtvárnu politiku: navonok vystupuje ako priateľ Washingtonu, ale doma sa tvári ako priateľ radikálov. To podčiarkuje Simon Serfaty z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie: AUDIO: „Jedna stránka hry je získať ochranu pred okolitým svetom prostredníctvom vzťahov so Spojenými štátmi. Takže ich chránime pred útokom, či už Iraku alebo iných štátov. Oni sa ale chcú chrániť aj pred domácimi nepriateľmi, takže dávajú peniaze najrôznejším teroristickým skupinám a ustupujú ich zastrašovaniu“. Prakticky sa podpora radikálov uskutočňuje tak, že peniaze dostávajú rôzne nadácie a naoko dobročinné organizácie. Časť peňazí ide v horšom prípade rovno na financovanie džihádu proti Západu, v lepšom prípade na náboženské školy – madrasy – kde sa učí fundamentalistická verzia radikálneho islamu. Zmierlivý postoj kráľovskej rodiny voči radikálom je daný strachom, že tieto hnutia by mohli vyvolať násilný prevrat po vzore Iránu. Režim pritom robí minimum pre riešenie chudoby a populačnej explózie, o demokracii či náboženskej slobode ani nehovoriac. Keď sa teda stretnú saudskoarabskí diplomati s Američanmi, ktorí ich za to kritizujú, vždy iba zopakujú svoju mantru: čo je pre vás lepšie, mať v Saudskej Arábii priateľov alebo islamský režim? Každému je pritom jasné, že dôležitosť krajiny zvyšujú rozprávkové náleziská ropy. Nakoľko je to ale dôvod pre tolerovanie tamojšej zjavne zlej politiky? Odpoveď nie je jednoduchá. Takto hovorí Larry Sabato z univerzity vo Virginii (Charlottesville): AUDIO: „Je množstvo nálezísk ropy. Saudská Arábia je nepochybne najdôležitejším, ale nie jediným. Ťažko by ste ale na Blízkom východe hľadali krajinu, ktorá má jej diplomatický vplyv a súčasne je takým problémom“. Saudská Arábia si je pritom dobre vedomá svojich predností, čo podčiarkuje aj James Lindsay z washingtonskej Brookings Institution: AUDIO: „Saudská Arábia je pre Spojené štáty dôležitá kvôli rope a zemepisnej polohe. Leží tam, kde je ropa. Jedno od druhého nemožno oddeliť“. Takže všetko má svoje dôsledky. Čo sa týka prípadu princeznej Haify, viacerí kongresmani žiadajú, aby FBI celú záležitosť dôkladne vyšetrila. Má to ale vážny politický rozmer, a práve ten musí administratíva v Bielom dome zobrať do úvahy. Ešte raz hovorí Larry Sabato: AUDIO: „Nie je nič ľahšie, ako žiadať vyšetrovanie saudskoarabských peňazí pre teroristov. Čosi celkom iné je ale uskutočniť takéto vyšetrovanie bez trvalého narušenia vzťahov s kľúčovou krajinou v oblasti“. James Lindsay k tomu dodáva, že dôsledky narušenia vzťahov by boli obojstranne bolestivé, a to nielen, čo sa týka ropy, ale aj v oblasti diplomacie a zachovania stability na Blízkom východe: AUDIO: „Je pokušením pre amerických politikov potrestať Rijád, ten ale môže spätne potrestať nás“. Washington teda Rijádu naznačuje, že by mal sám zakročiť proti domácim radikálom. Či bude táto žiadosť vypočutá, je ale otázka, pretože hnev islamistov je momentálne nasmerovaný proti Amerike a Západu. V prípade problémov sa okamžite presmeruje na domácu kráľovskú rodinu. Tá sa preto bude snažiť radšej zachovať politiku dvoch tvárí a bude dúfať, že v relatívnej pohode prečká boj proti terorizmu. Tým ale možno riskuje viac, ako keby sa odhodlala na konfrontáciu s radikálmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...