Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       2. december 2002 Vladimír Putin v Číne Daniel Raus Ruský prezident Vladimír Putin navštívil meniacu sa Čínu. Stal sa prvým štátnikom, ktorý prišiel do Pekingu v čase, Keď tam prebieha dôležitá generačná výmena. Stretol sa tak s končiacim prezidentom Ťiang Ce-minom, ako aj s nastupujúcim šéfom komunistickej strany, ktorým je zatiaľ málo známy politik Chu Ťin-tchao. Peking aj Moskva robia všetko pre zachovanie svojho postavenia na medzinárodnej scéne. Presne tomu zodpovedalo stretnutie ich predstaviteľov. „Čína a Rusko zostanú navždy dobrými susedmi, priateľmi a partnermi“ – touto vetou zhodnotil stretnutie s postkomunistickým ruským prezidentom Vladimírom Putinom komunistický čínsky prezident Ťiang Ce-min. Vzťahy oboch krajín sú ale nepochybne účelové. Spoločná opozícia voči Spojeným štátom ich spája viac ako čokoľvek iné. Ako dlho bude teda trvať terajšie „navždy“, to je otázka. Veď ani naše „so Sovietskym zväzom na večné časy“ netrvalo až tak večne, ako sa to spočiatku mohlo zdať. Stretnutie oboch prezidentov sa nestalo zdrojom prekvapení. Ich komuniké sa týkalo medzinárodných a domácich záležitostí. Medzinárodné boli dve: Severná Kórea a Irak. Domáce tiež dve: ruské Čečensko a čínsky Tibet a separatistický Sinťiang. Putin a Ťiang si vzájomne vyslovili podporu v boji proti terorizmu, čo prakticky znamená, že sa nebudú vzájomne kritizovať za svoje konflikty. Vojna v Čečensku je pritom rovnako nespravodlivá, ako okupácia Tibetu. Čo sa týka medzinárodnej scény, obe krajiny hľadajú svoju identitu a chcú zachrániť výsadné postavenie z čias studenej vojny. Rusko aj Čína majú právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. Vladimír Putin teda podčiarkol, že vzájomné vzťahy sú podstatné pre zachovanie súčasného stavu: AUDIO: „Je potrebné, aby boli medzinárodné vzťahy stabilné a predpovedateľné, a aby zabezpečovali uskutočnenie úloh, ktoré stoja pred medzinárodným spoločenstvom. Sme absolútne presvedčení, že osobitné strategické vzťahy medzi Čínou a Ruskom prispejú nielen k riešeniu súčasných problémov našich krajín, ale aj ku stabilite sveta. To považujeme za dôležitú skutočnosť v medzinárodných vzťahoch. Chceme tiež prehĺbiť parterstvo medzi Ruskom a Čínou“. Terajšie usporiadanie svetovej organizácie je pre Rusko aj Čínu dôležité v čase po skončení studenej vojny. Ešte nedávno sa Spojené štáty snažili presadiť za stálych členov Bezpečnostnej rady OSN Nemecko a Japonsko. V poslednom čase od toho ustúpili, pretože sa ukazuje, že napríklad nemecká ľavicová vláda by americké iniciatívy skôr torpédovala, ako podporila. Jedným z dôvodov bol ale aj tvrdý odpor terajších členov Bezpečnostnej rady, ktorí sa obávali o svoje postavenie. Na programe rozhovorov Vladimíra Putina a Ťiang Ce-mina boli teda aj otázky globálnej stratégie: AUDIO: „Hovorili sme o mechanizme na posilnenie globálnej a regionálnej stability so zreteľom na otázku vzájomnej spolupráce Číny a Ruska v boji proti terorizmu“. Hlavným termínom medzinárodnej politiky je slovo terorizmus. Čínsky prezident Ťiang Ce-min preto zdôraznil, že jeho krajina nemieni podporovať problematické režimy: AUDIO: „Chcem povedať iba jednu vec, a to že, čo sa týka súčasného stavu medzinárodných záležitostí, Čína bola historicky vždy pokojná - stabilita je pre nás veľmi dôležitá“. Čo sa týka nebezpečnej Severnej Kórey, prezidenti adresovali tamojšiemu režimu jasnú výzvu, že sa musí vzdať svojho nukleárneho programu. Súčasne ale vyzvali aj Washington, aby normalizoval vzťahy s touto krajinou. Inými slovami, nepostavili sa na žiadnu stranu. Pripomeňme, že americký prezident Bush označil už dávnejšie Severnú Kóreu za súčasť svetovej osi zla. V októbri doslova šokovalo severokórejské vedenie svet, keď priznalo, že pokračuje v jadrovom programe. Washington potom zastavil dodávky vykurovacej nafty. Práve tú totiž dostával Pchjongjang za zastavenie spomenutého programu (podľa dohody z roku 1994). Čo sa týka Iraku, bolo vyhlásenie prezidentov podobné. Na jednej strane podporili dôsledné inšpekcie OSN, na druhej strane sa stavajú proti akejkoľvek akcii bez požehnania Bezpečnostnej rady – inými slovami svojho. Aj keď teda došlo k tradičnému čínsko – ruskému porozumeniu, realita je trocha iná. Moskva aj Peking chcú mať hlavne dobré vzťahy s Washingtonom. Mimochodom, na nedávnom zjazde čínskych komunistov sa podstatne viac hovorilo o Amerike, ako o Rusku. Aj keď si teda obaja štátnici vzájomne vyslovili poklony, ich skutočné záujmy sú dávno inde. Je to logické: čínski súdruhovia rozmýšľajú o tom, ako zaviesť kapitalizmus bez negatívnych ruských skúseností. Pre Rusko je Čína odstrašujúcim príkladom krajiny, ktorá sa nedokáže vzdať komunizmu. Pre Čínu je Rusko zasa strašiakom v tom, ako rýchlo sa s komunizmom rozišlo. Čo ich teda spája je túžba zachovať si vplyv a vyvážiť jedinú superveľmoc: Spojené štáty.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...