Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       3. december 2002 Austrália sa obáva teroristických útokov Daniel Raus Americký prezident George Bush podporil austrálskeho premiéra Johna Howarda. Ten vyvolal diskusie vyhlásením o možnosti preventívnych protiteroristických zásahov na území iných štátov. Bushov hovorca Ari Fleischer poznamenal, že jednotlivé krajiny musia tvárou v tvár hrozbám terorizmu meniť vojenské doktríny. Austrálske vedenie má pritom všetky dôvody na podobné úvahy, nakoľko má informácie, že islamskí radikáli sa teraz sústreďujú práve na Austráliu. Predstavte si, že ste premiérom krajiny a dozviete sa o prípravách teroristického útoku, prebiehajúcich v susednom štáte, ktorého vláda ale nie je schopná nebezpečenstvo odvrátiť. Čo urobíte: budete vypisovať bezcenné diplomatické nóty alebo pošlete cez hranice vlastných vojakov, aby teroristov zlikvidovali? Presne túto otázku riešia viaceré západné krajiny. Teroristi sa totiž naučili majstrovsky využívať slabosti štátov, najmä v islamskom svete. Čím väčší chaos, tým lepšie pre teroristov, pretože ich nikto nevyrušuje. Útoky pritom plánujú na obyvateľov stabilných západných štátov. A tie ich môžu zastaviť iba za cenu porušenia suverenity nezodpovedných krajín. Príkladom sa stal útok spojencov na teroristov v Afganistane. Táto krajina bola totiž priamo v ich rukách. Čo ale so štátmi, ktoré sa navonok tvária ako priatelia Západu alebo majú dokonca úprimne prozápadné vlády? Washington sa pokúša poskytovať výcvik ich vojakom a dúfa v ich schopnosť riešiť problém vo vlastnej réžii. Príkladom sú Filipíny, kde bojuje svoj džihád nebezpečná islamská skupina Abú Sajáfa a Amerika poskytuje iba nepriamu pomoc domácej armáde. V dramatickej situácii sa v týchto týždňoch ocitla Austrália. Októbrové útoky na indonézskom ostrove Bali vzali život stovke jej turistov a vláda premiéra Howarda má informácie o prípravách nových útokov, priamo v Austrálii. Celá krajina je doslova v pohotovosti. A keďže je to krajina demokratická, jej premiér sa musí zodpovedať parlamentu zo všetkých krokov. Premiér John Howard najskôr v televíznom rozhovore a potom na pôde parlamentu vyhlásil, že prípadná preventívna akcia na území iného štátu je priam jeho povinnosťou, ak sa ukáže ako nevyhnutná: AUDIO: „Každý premiér, ak má možnosť predísť útoku na svoju krajinu, by zlyhal v najzákladnejšej skúške, keby túto možnosť nevyužil – ak nemá inú alternatívu“. Jeho slová ale vyvolali takmer hysterickú reakciu v okolitých štátoch. Hlavne v Indonézii, Malajzii, Thajsku a na Filipínach. Aj keď je medzi nimi a Austráliou more, pre teroristov ležia dostatočne blízko. Premiér John Howard sa v parlamente bránil s tým, že vážil každé slovo a jeho výroky nemôžu ohroziť dobré susedské vzťahy. Mimochodom, žiadnu krajinu konkrétne nemenoval. AUDIO: „Falošné obvinenia neobstoja. Pán predseda, nič z toho, čo som včera povedal, nebolo zamerané proti našim priateľom v susedných krajinách“. Malajzijský minister obrany Radžíb Razak sa tvrdo ohradil s tým, že jeho krajina si vraj dokáže poradiť s teroristami sama: AUDIO: „Nežiadame o pomoc ani o intervenciu cudzích jednotiek, či už z Austrálie alebo z inej krajiny, kvôli nášmu boju proti teroristom v Malajzii. Máme prostriedky, schopnosť aj zdroje na to, aby sme si poradili s každou formou teroristickej hrozby v Malajzii“. Práve o tom sa však dá pochybovať najmä po teroristickom útoku na Bali. Ten sa stal medzníkom v uvažovaní západných krajín. Indonézia totiž dovtedy odmietala akúkoľvek pomoc a s absolútnou istotou vyhlasovala, že teroristov dokáže zničiť. Jej postoj sa v osudný deň (12.10.) ukázal ako desivo nezodpovedný. Teraz je táto krajina trocha pokornejšia. Voči premiérovi Howardovi však naznačuje odmietavé stanovisko, najmä čo sa týka jeho návrhu na zmenu Charty OSN tak, aby sa preventívne útoky umožnili. Takto sa vyjadril hovorca indonézskej diplomacie Marty Natalegawa: AUDIO: „Je to zjavne cudzie Charte OSN aj normám medzinárodného práva, pričom nechcem brať žiadnemu štátu právo na sebaobranu. To musia krajiny mať, súčasne by ale mali rešpektovať suverenitu iných štátov“. Premiér Howard žiada zmenu Charty OSN s tým, že by sa mala prispôsobiť súčasnej realite. Svetová organizácia totiž zodpovedá pomerom za studenej vojny a mení sa podstatne pomalšie, ako reálna situácia. Podľa kritikov kvôli tomu môže skončiť podobným neúspechom, ako jej predchodkyňa – Spoločnosť národov, ktorá kedysi nedokázala zastaviť nemecký nacizmus. Podľa optimistov ukázala OSN naopak svoje opodstatnenie, keď prispela k pokojnému ukončeniu studenej vojny. Faktom ale je, že o zmenách sa diskutuje čoraz častejšie. Terorizmus totiž predstavuje vážne ohrozenie civilizácie a každá chyba sa môže kruto vypomstiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...