Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       4. december 2002 Turecko v proti-irackej koalícii, aj keď s podmienkami Miroslav Neoveský Turecko bolo a je spoľahlivým členom NATO a spojencom Ameriky. Znova to potvrdila aj nová vláda Strany spravodlivosti a rozvoja, ktorá má islamské korene. S ďalšími podrobnosťami je už v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. V uplynulých mesiacoch Spojené štáty posilňovali svoju vojenskú prítomnosť v oblasti Perzského zálivu a dvojstrannými zmluvami so štátmi v oblasti zabezpečili podporu svojho zariadenia a personálu v prípade vojenského zásahu proti Iraku. Včera sa na stranu Spojených štátov postavilo aj Turecko. Minister zahraničných vecí novej vlády Jasar Jakis, po stretnutí so svojim britským rezortným kolegom Jackom Strawom v Ankare, to formuloval nasledovne: AUDIO „Ak dôjde k zásahu, tak potom samozrejme budeme spolupracovať so Spojenými štátmi, lebo je to veľký spojenec.“ Jakis dodal, že by privítal ďalšiu rezolúciu OSN pred prípadným použitím sily. Turecko je kľúčovým ohnivkom reťazca krajín v oblasti, ktoré prisľúbili podporu Spojeným štátom. Patria medzi ne Katar, Kuvajt, Omán, Bahrajn a možno aj Saudská Arábia. Pri pohľade na túto časť medzinárodnej koalície, ktorú sa Washingtonu zatiaľ podarilo vytvoriť, si aj Saddám Husajn musí uvedomiť, že ak poruší alebo nesplní podmienky rezolúcie Bezpečnostnej rady, tak bude mať proti sebe nielen Spojené štáty a Veľkú Britániu, ale aj rad štátov, ktoré s Irakom bezprostredne susedia. V tomto zmysle rokovali včera v Ankare aj námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz, ktorý sa spolu s riaditeľom odboru ministerstva zahraničných vecí Marcom Grossmanom, zišiel aj s tureckým ministrom zahraničných vecí Jasarom Jakisom. Ten po stretnutí vyjadril nádej Turecka, že záležitosť okolo irackých zbraní hromadného ničenia sa podarí vyriešiť pokojnou cestou. To napokon dnes potvrdil aj Paul Wolfowitz keď zdôraznil, že: AUDIO „Konfrontovať Saddáma Husajna s jednotnou medzinárodnou pospolitosťou je najpravdepodobnejšou cestou, ako dosiahnuť mierové odzbrojenie Iraku od zbraní hromadného ničenia.“ V tomto roku to bola už druhá návšteva námestníka amerického ministra obrany Paula Wolfowitza v Ankare. Jeho poslaním však nebolo iba získavať podporu pre americký postoj voči Iraku. Do tureckého hlavného mesta priletel totiž z Londýna, kde predniesol v pondelok prejav, v ktorom naliehal na Európsku úniu, aby otvorila svoje dvere Turecku. Washington argumentuje tým, že Európa by mala prijať demokratické a sekulárne Turecko ako most medzi Západom a moslimským svetom. Riaditeľom tureckého programu washingtonského Centra strategických a medzinárodných štúdií je Bulent Aliriza. V rozhovore pre Slobodnú Európu vyslovil názor, že Turecko zrejme poskytne Spojeným štátom širšiu podporu, než ako to naznačil jeho minister zahraničných vecí. Okrem iného povedal: AUDIO „V nasledujúcich dňoch uvidíme podrobnejšie k čomu sa Turci zaviazali. Ja sa domnievam, že toho bude oveľa viacej, než je teraz známe.“ Aj z tohto pohľadu sa treba dívať na prejav Paula Wolfowitza v Londýne. Bude dôležité, aby sa Európa neobrátila Turecku chrbtom, keď na summite Európskej únie v Kodani bude rozhodovať o tom, či ponúkne Ankare dátum na začatie predvstupových rokovaní. Ak Turecku prirazia dvere pred nosom, tak je viac ako pravdepodobné, že by to mohlo viesť k zosilneniu protizápadných nálad, hovorí už citovaný expert Bulent Aliriza a dodáva: AUDIO „Xenofóbne reakcie voči Turecku by mohli pôsobiť na súčasnú tureckú vládu v tom zmysle, že by bola menej ochotná reagovať na potreby Spojených štátov. Iste ich neodmietne, ale mohla by byť menej ochotná spolupracovať so zreteľom na protizápadné nálady, v istom zmysle tiež xenofóbne.“ Podľa dánskeho ministra zahraničných vecí Pera Stiga Moellera, ktorého krajina v súčasnosti Európskej únii predsedá, Únia sotva ponúkne Ankare nejaký dátum bez toho, aby sa dosiahla dohoda o Cypre, ktorý by sa mal stať členom, ale nerozdelený. Tak Moeller, ako aj generálny tajomník OSN Kofi Annan, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ, včera vyslovili nádej, že dohodu s Ankarou o Cypre sa podarí dosiahnuť ešte pred kodanským summitom Európskej únie. V tom prípade by ani úsilie námestníka amerického ministra obrany Paula Wolfowitza nebolo márne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...