|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
5. december 2002
|
Dostane Turecko ponuku na vstupné rozhovory do EÚ?
|
Daniel Raus
|
Námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz navštívil Turecko a ubezpečil tamojšie vedenie, že v prípade útoku na susedný Irak chce Washington zachovať hranice v oblasti. Ankara sa totiž obáva vzniku samostatného Kurdistanu, ktorý chce kurdská menšina tak v Iraku, ako aj na východe Turecka. V súčasnosti sa ale diskutuje o Turecku aj v kuloároch Európskej únie. Otázkou je, či má byť Ankara prizvaná ku vstupným rozhovorom. Viac už má Daniel Raus.
Patrí turecký polmesiac medzi hviezdičky členských štátov Európskej únie, alebo majú mať Ankara a Brusel iba osobitný vzťah? Táto otázka sa stane v budúcich rokoch veľmi vážnou. Už teraz – na kodanskom summite Únie – sa pritom bude rozhodovať, či sa s Ankarou majú vôbec začať vstupné rozhovory. Všetko nasvedčuje tomu, že áno.
Nemecko a Francúzsko totiž naznačili pozitívny postoj. Chcú vyslať smerom k Ankare signál povzbudenia, keďže tamojší islamisti zo strany AKP hovoria o integrácii smerom na Západ. Takto sa vyjadril nemecký kancelár Gerhard Schroeder :
AUDIO: „Čo sa týka Turecka a kodanského summitu, Nemecko a Francúzsko budú mať spoločný postoj a kodanský summit vyšle Turecku jasný signál. Podrobnosti dohodnú ešte predtým ministri zahraničných vecí“.
Turecko je dôležité z viacerých dôvodov. Je spojencom Západu na Blízkom východe a pôsobí tam ako dôležitý zdroj stability. Je to tiež jediná islamská krajina, ktorá sa vyhlasuje za demokraciu a vážne sa o ňu usiluje. Pravda, úspechy striedajú aj hlboké pády, v islamskom svete je však doslova perlou. Ak by sa v Turecku presadila demokracia, stala by sa táto krajina nenahraditeľným príkladom pre miliardy moslimov po celom svete.
Ak by ale naopak Európa Turecko odmietla, všetko môže byť stratené. Tento argument uznáva aj tradične najväčší kritik Ankary – Grécko. Tamojší minister zahraničných vecí George Papandreou je presvedčený o potrebe podanej ruky:
AUDIO: „Je veľmi dôležité, aby si Turecko zachovalo európsku orientáciu a aby dostalo termín začatia prístupových rokovaní s Európskou úniou“.
Papandreou sa domnieva, že pozitívny postoj Únie môže v dobrom ovplyvniť domácu politiku v krajine polmesiaca. A o to ide, podľa neho, predovšetkým:
AUDIO: „Veríme, že krajina s islamským náboženstvom môže byť demokratická a môže prijať naše hodnoty demokracie a ľudských práv, a že to môže byť krajina, prispievajúca ku stabilite a mieru v oblasti“.
Pripomeňme, že v Turecku nedávno vysoko zvíťazila umiernená islamská strana AKP, ktorá dokonca sama zostavila vládu. Na rozdiel od svojich predchodkýň ale otvorene hovorí o záujme priviesť Turecko do Európskej únie. Po prvý raz chcú teda na Západ samotní islamisti (alebo aspoň ich vedenie).
Problém ale je, že Turecko má síce veľký potenciál, ale aj vážne slabosti. Stav ľudských práv je tam biedny, aj keď lepší, ako v iných islamských štátoch. Sekulárny štát stráži armáda, a to aj za cenu vojenských prevratov. Hnutia, snívajúce o zavedení islamského štátu sú naďalej silné. Náboženská sloboda je viac ako problematická. Ani so slobodou prejavu to nie je ružové. Ostré riešenie konfliktu s kurdskou menšinou nemožno dať za príklad nikomu. A postoje v otázke rozdeleného Cypru sú všetko, iba nie konštruktívne.
Mimochodom, Turecko leží len malou časťou v Európe – väčšina jeho územia je v Ázii. Ak by vstúpilo do Európskej únie, tá by na východe susedila s Irakom či Iránom a kurdský boj za samostatný Kurdistan by sa zrazu stal jej vlastným problémom.
Ankara sa navyše ťažko vyrovnáva so svojou históriou. Prejavilo sa to konfliktom, ktorý vyvolal na počiatku minulého roku francúzsky parlament prijatím rezolúcie o genocíde 1 a pol milióna Arménov v roku 1915. Reakcia, ktorá vtedy prišla z Turecka, bola nezvyčajne emociálna a vymykala sa zásadám slušného správania sa.
Aby sa teda dostal turecký polmesiac medzi hviezdičky a stoličky Európskej únie, musela by sa táto 70-miliónová krajina zásadne zmeniť. Inakšie by takýto krok ignoroval realitu a bol by čisto politickým rozhodnutím, ktoré sa v budúcnosti zvykne vypomstiť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|