Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       10. december 2002 Venezuela na pokraji občianského konfliktu Daniel Raus 22 miliónov obyvateľov juhoamerickej Venezuely sa obáva vývoja domácej situácie. V hlavnom meste Caracas, ako aj v ďalších miestach, prebieha generálny štrajk. Opozícia zaujala nezmieriteľný postoj a žiada odstúpenie prezidenta Chaveza, alebo aspoň usporiadanie referenda o jeho vláde. Armáda je však zatiaľ na strane prezidenta. Už od 2.decembra prebieha vo Venezuele generálny štrajk s jediným cieľom – ukončiť vládu prezidenta Huga Chaveza. Pozoruhodné je, že štrajk podporujú najmä stredné vrstvy, ktoré už majú, ako hovoria, „diktátora“ Chaveza dosť. Šéf odborov Carlos Ortega tvrdí, že podpora je čoraz väčšia, najmä po piatkovej streľbe do demonštrantov, pri ktorej traja ľudia zahynuli, medzi nimi aj malé dievča. AUDIO: „Oznamujeme, že generálny štrajk pokračuje, štrajk je nezastaviteľný a my dosiahneme náš cieľ, ktorým je odstránenie Chaveza“. Vo Venezuele však o bytí a nebytí prezidentov rozhoduje armáda, a tá je (aspoň zatiaľ) na strane Huga Chaveza. Demonštrantov síce podporilo zopár nižších šarží, generalita má však pevný postoj. Súvisí to zrejme s poriadkami, ktoré tam urobil prezident v apríli, po nevydarenom pokuse o prevrat. Vtedy akcia troch generálov totálne zlyhala, po tom, čo na obranu prezidenta povstali obyvatelia slumov v Caracase a na ich stranu sa napokon pridala aj časť armády. Po prevrate teda nasledoval kontra-prevrat, Hugo Chavez sa s veľkou pompou vrátil do funkcie, dočasný prezident Pedro Carmona utiekol do Kolumbie a traja generáli žiadali o azyl v Spojených štátoch. Prezident Chavez má s prevratmi bohaté skúsenosti. Sám sa totiž neúspešne o jeden pokúšal už pred desiatimi rokmi. Potom sa ale dostal k moci celkom regulárnymi voľbami. On sám je populista, ktorého podpora sa opiera o najchudobnejšie vrstvy. Jeho politika im ale reálne nepomáha, iba si ich kupuje. Na medzinárodnej scéne sa Hugo Chavez radí medzi ľavicových extrémistov. Je iba o čosi prijateľnejší, ako jeho priateľ, kubánsky diktátor Fidel Castro. Aj on ale s obľubou spomína „triedny boj“ a vládne pevnou rukou. Ľudí si na svoju stranu získava plamennými prejavmi, v ktorých prebieha od ekonomiky cez politické chýry až k predtuchám svojej starej mamy. Najnovšie vystúpil v televízii v nedeľu a hovoril neuveriteľných 5 hodín. Diváci majú pocit, že hovorí ich rečou a Chavez to maximálne využíva. Okrem iného povedal, že ústava mu umožňuje použitie ozbrojených síl k zabezpečeniu produkcie ropy. Nikto nepochybuje o tom, že v prípade nutnosti vyhlási výnimočný stav. Venezuela je piatym najväčším vývozcom ropy na svete a na jej dodávkach sú do značnej miery závislé Spojené štáty. Ropa predstavuje 70 percent príjmov krajiny. Národné gardy teda obsadili ťažobné zariadenia aj ropné tankery. Vláda tvrdí, že export zatiaľ nie je ohrozený. Kritici hovoria o „okupácii ropného priemyslu“. Mimochodom, ten bol znárodnený už pred štvrť storočím. Opozícia chce vyslať osobitnú delegáciu do Washingtonu, aby vysvetlila svoje ciele a predstavy. Spojené štáty sa oficiálne neangažujú a sprostredkovanie dohody radšej nechávajú na Organizácii amerických štátov. To potvrdil aj hovorca State Departmentu Richard Boucher: AUDIO: „Je potrebné riešiť tieto otázky pokojným dialógom a využiť možnosti, navrhované generálnym tajomníkom Organizácie amerických štátov a ďalších, aby sa to vyriešilo pokojne. Jasne sme povedali, že túto záležitosť by mal zvládnuť venezuelský právny systém“. Dodajme, že Hugo Chavez sa v Spojených štátoch teší minimálnej popularite. Administratíva prezidenta Busha ho viackrát vyzývala k rešpektovaniu demokratických princípov a po páde a nečakanom návrate k moci vyjadrila bezpečnostná poradkyňa Condoleezza Riceová nádej, že Hugo Chavez využije svoju druhú šancu. Ak si prezident udrží vernosť generálov, nepochybne politicky prežije. Terajší generálny štrajk je však už štvrtý za posledný rok. Ani opozícia sa teda nevzdá a bez riešenia vážnych problémov a zmeny terajšej politiky môže prísť to, čoho sa mnohí obyvatelia obávajú: občianska vojna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...