Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       12. december 2002 Prípad severokórejského plavidla zanechal mnoho otázok Anna Šišková Dráma okolo severokórejskej lode s nákladom rakiet typu Scud na palube, ktorú včera zadržala španielska vojnová loď sa skončila hneď s niekoľkými otáznikmi. Príbeh severokórejskej lode zadržanej v Arabskom mori sa odohral v štýle pripomínajúcom akčné filmy. Potom čo americkí tajní agenti zaznamenali záhadnú loď plaviacu sa zo Severnej Kórey bez vlajky a s menom zamaľovaným farbami. Plavidlo zjavne smerovalo k arabskému polostrovu, kde už naň čakala španielska vojenská loď. Tá v oblasti hliadkovala v rámci operácií Severatlantickej aliancie zameraných na vojnu proti terorizmu. Keďže severokórejský kapitán odmietol loď zastaviť, Španieli ju k tomu donútili varovnými výstrelmi. Z helikoptéry potom ostreľovači odstrelili stožiare lode, z ktorých by mohol niekto potenciálne zaútočiť a na palubu severokórejskej lode vstúpili špeciálne španielske námorné jednotky. Zhromaždili členov severokórejskej posádky a našli náklad zbraní, ktoré môžu byť využité na masové ničenie. Konkrétne išlo o 15 rakiet typu Scud, konvenčné hlavice a raketové palivo. Jednotlivé časti rakiet boli ukryté pod vrecami s cementom. Rakety majú kapacitu niesť chemické, biologické a jadrové hlavice. Keďže loď bola zadržaná, zdanlivo možno hovoriť o spokojnosti. Nasledovalo však množstvo transatlantických telefonických hovorov a protest zo strany jemenskej vlády, ktorá vyhlásila, že si rakety objednala a čaká na ich dodanie. Washington, ktorý vedie vojnu proti terorizmu ustúpil. Rozhodnutie vysvetlil americký minister zahraničných vecí Colin Powell: „Uznali sme, že náklad smeroval to krajiny, s ktorou máme dobré vzťahy. Prebehlo množstvo telefonátov, dostali ubezpečenie od jemenského prezidenta Aliho Abdulláha Saliha, že toto je posledná dodávka zbraní, ktorá bola dohovorená už pred rokmi, je určená výlučne na obranné účely Jemenu a nebude za žiadnych okolností smerovať ďalej.“ Powellovo vyhlásenie síce upokojilo tých, ktorí sa obávali, že zbrane mohli byť určené nejakej teroristickej organizácii, alebo Iraku. Zanechalo však aj celý rad otáznikov. Napríklad prečo Severná Kórea tak potajomky prevážala legitímnu zásielku zbraní do Jemenu a načo ich Jemen potrebuje. Nezávislý londýnsky analytik Paul Beaver v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu konštatoval, že na tieto otázky možno dať iba špekulatívne odpovede. Podľa neho sa však dá veľa vydedukovať z toho, čo je o náklade známe. Severná Kórea do Jemenu prevážala zbrane tajne, pretože Washington za každé takéto obchodovanie Severokórejčanov trestá. Aj keď podľa medzinárodného práva má Severná Kórea nárok na predaj zbraní a Jemen zas na ich kúpu. Trest vyplýva zo sankcií, ktoré Washington na severokórejské spoločnosti uvalil pred siedmimi rokmi za porušovanie zmluvy o Režime kontroly technológií rakiet. Táto zmluva 92 krajinám zakazuje vyvážať rakety typu zem-zem, alebo ich komponenty. Beaver tvrdí, že ukrývanie rakiet pod cementom poukazuje na túžbu jednak nestratiť náklad tým, že bude zadržaný a jednak snahu neskompromitovať zákazníka, jemenskú vládu: „Prečo Severná Kórea, keď koná v súlade s medzinárodným právom – hoci nám sa to nemusí páčiť – pašuje zbrane? Podľa mňa kvôli tomu, že ide o Jemen. Jednak jeho blízkosťou k Saudskej Arábii, problémom s Al-Káidou a ďalšími vecami, ktoré sú s tým spojené.“ Na Americký nátlak sa Jemen pred rokom zaviazal, že nebude kupovať zbrane od Severnej Kórey, aby sa tak vyhol možným americkým sankciám. Stredajšiu dodávku si Jemen ponechať môže, keďže dohovor o kúpe zbraní bol uzatvorený pred viac ako rokom. Viacerí analytici sa však pozastavujú nad tým, načo Jemenu rakety typu Scud budú. Zatiaľ nie je známe o aký typ Scudu presne ide, ale aj tak stojí jeden kus okolo 13 miliónov dolárov. Podľa Daniela Neepa, odborníka z londýnskeho kráľovského inštitútu je zrejmé, že Jemen rakety nepotrebuje, keďže v súčasnosti má problémy hlavne s domácou politikou. Či už sú to hádky medzi jednotlivými náčelníkmi kmeňov, ktorí odmietajú uznávať ústrednú vládu, alebo neschopnosť zakročiť proti podozrivým bunkám Al-Káidy, ktoré Jemen využívajú ako svoju základňu. Daniel Neep tvrdí, že rakety zrejme potrebuje tamojší prezidetn Salíh, ktorý chce zlepšiť svoje postavenie v krajine a predovšetkým zabrániť ostatným, aby spochybňovali jeho moc. Washington plavidlo napokon prepustil a prijal sľub Jemenu, že zbrane zostanú v na jeho území. Tvrdo však kritizoval Severnú Kóreu za to, že rozširuje zbrane, ktoré môžu niesť jadrové, chemické, či biologické hlavice. Spor so Severnou Kóreou sa bude zrejme prehlbovať. Severokórejská vláda dnes oznámila, že obnovuje civilný jadrový program, zmrazený v roku 1994.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...