|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 6. október 2008 |

|
|

|
13. december 2002
|
Balkan má ku stabilite naďalej ďaleko
|
Daniel Raus
|
Balkán, osobitne oblasť bývalej Juhoslávie, zostáva trocha v tieni globálnej vojny proti terorizmu. V zásade možno konštatovať, že vďaka úsiliu Západu sa tam podarilo zabrániť novým konfliktom. Čo sa ale týka nacionalizmu, kriminality a zlej ekonomiky, zostáva všetko zhruba pri starom.
Krajiny bývalej Juhoslávie majú aj po vyše desiatich rokoch od rozpadu tohto štátu ďaleko k naozajstnej stabilite. Srbsko bude čoskoro riešiť otázku, či poslať do Haagu terajšieho prezidenta Milutinoviča. Jeho nástupcu sa ani na viacero pokusov nedarí zvoliť.
Čierna Hora rieši otázku, či zostane v spoločnom zväzku so Srbskom. Jej vážnym problémom je však organizovaný zločin a pašovanie mamutích rozmerov.
Vážny problém s kriminalitou a emigráciou má Albánsko, ktoré pred pár rokmi prešlo apokalypsou faktického zlyhania štátu. Kosovo zostáva medzinárodným protektorátom a pod ochranou medzinárodného spoločenstva musí byť aj Bosna a Hercegovina.
S výnimkou Slovinska a do istej miery aj Chorvátska, ktoré je na pol ceste ku stabilite, zostáva celá oblasť vo vážnych problémoch.
Od 1.januára prestane oficiálne existovať zvyšková Juhoslávia. Podľa dohody, dosiahnutej v tomto roku, vznikne namiesto nej štát Srbsko – Čierna Hora. Rozpadajúci sa zväzok zachránil predstaviteľ Európskej únie Javier Solana, ktorý bol kvôli tomu iba v Belehrade 6 krát. Srbský prezident Vojislav Koštunica sa napokon vyjadroval optimisticky:
AUDIO: „V čase, keď sa Európa integruje a keď Balkánu hrozí dezintegrácia, Srbsko a Čierna Hora urobili krok k integrácii a prispievajú ku stabilite nielen Balkánu, ale aj Európy“.
Čierna Hora je ale váhavejšia. Tamojší prezident Milo Djukanovič totiž založil svoju politickú kariéru na myšlienke samostatnosti. Kompromis urobil iba pod tlakom Západu a aj po podpise zmluvy si nechal otvorené zadné dvierka:
AUDIO: „Táto dohoda v žiadnom prípade neohrozuje základné právo oboch štátov a národov – teda Srbska aj Čiernej Hory – zrevidovať po určitom čase svoj postoj k tomuto štátu“.
V Bosne sa stal sprostredkovateľom Západu Brit Paddy Ashdown, ktorý prevzal ťažkú úlohu od Rakúšana Wolfganga Petrischa. Boj proti korupcii a nacionalizmu je však mimoriadne náročný a rok 2002 neznamenal zásadný zlom.
Albánsko sa pustilo do budovania domov a ciest, čo prinieslo určité hospodárske oživenie. Dobre sa počúvajú aj sľuby tamojšieho premiéra Fatosa Nana, že zasiahne proti korupcii:
AUDIO: „Vláda bude nemilosrdne postihovať korupciu a zneužitie verejných fondov“.
Macedónsko sa tesne vyhlo občianskemu konfliktu s albánskou menšinou – tiež iba pod tlakom Západu. Vo voľbách potom našťastie prehrali nacionalisti, ktorých popularita klesla vďaka korupcii.
Spoľahlivo sa z chronických problémov celej oblasti dostalo teda iba Slovinsko, ktoré dostalo v Prahe pozvánku do Atlantickej aliancie. Pre zvyšok bývalej Juhoslávie a Albánsko možno iba sucho konštatovať: na Balkáne nič nové.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|