Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       14. december 2002 Jimmy Carter nositeľom Nobelovej ceny mieru Miroslav Neoveský, Washington V utorok v hlavnom meste Nórska, tak ako napokon už do roku 1901 každoročne, odovzdali slávnostne Nobelovu cenu mieru na rok 2002. Noviny „New York Times“ napísali, že „ s úsmevom od ucha k uchu“ a so zrejmým pocitom zadosťučinenia prijal prezident Jimmy Carter Nobelovu cenu mieru a použil vyvýšené pódium k prejavu, ktorým sa pokúšal odvrátiť udalosti od hroziaceho ozbrojeného konfliktu s Irakom. Do svojho prejavu v slávnostnom prostredí, pri udalosti, ktorá bola istotne jedným z vyvrcholení jeho životnej cesty, tiež zahrnul varovanie na adresu Bagdadu, aby splnil požiadavky Bezpečnostnej rady OSN a zriekol sa zbraní hromadného ničenia. Podľa Carterových slov, „svet na tom trvá!“ Jeho prejav však obsahoval aj posolstvo, aj keď skôr nepriame, súčasnej administratíve prezidenta Busha, ktorá v minulosti hovorila o vojenskom zásahu proti Iraku aj bez požehnania OSN a vydávala to za opatrenie na ochranu Spojených štátov pred budúcimi hrozbami. Doslova Jimmy Carter povedal: „Je jasné, že globálnym výzvam treba čeliť s dôrazom na mier, v harmónii s inými, v silných spojenectvách a s medzinárodným konsenzom.“ A neskôr dodal: AUDIO: „Musíme mať dnes na pamäti, že je aspoň osem nukleárnych štátov. Z nich tri priamo ohrozujú svojich susedov v oblastiach veľkého medzinárodného napätia. Ak silné krajiny prevezmú zásadu preventívnej vojny, tak by sa to veľmi ľahko mohlo stať príkladom s katastrofálnymi dôsledkami.“ Aj keď bývalý americký prezident hovoril v širších súvislostiach a nedával to do súvisu s možným zásahom proti Iraku, tak jeho zámer bol viac ako jasný. Keď Výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny mieru pred dvoma mesiacmi oznámil, že jeho voľba padla tohto roku na Jimmyho Cartera, tak pri jej zdôvodnení bol predseda výboru Gunnar Berge ešte zreteľnejší: AUDIO: „V situácii, ktorá je v súčasnosti poznačená hrozbami použitia sily, zastával a zastáva Carter zásadu, že konflikty musia byť, pokiaľ je to možné, riešené sprostredkovaním, medzinárodnou spoluprácou a na základe medzinárodného práva, rešpektovania ľudských práv a ekonomického rozvoja.“ Ak ani to nebolo ešte dosť jasné, tak Gunnar Berge pripojil, že tohtoročné udelenie ceny by sa malo interpretovať ako kritika línie, ktorú sleduje súčasná administratíva prezidenta Busha voči Iraku. Nebolo to však hlavným dôvodom, ktorý výbor uvádzal. Osobitne zdôraznil Carterovu úlohu, keď bol prezidentom pri dosiahnutí mierovej dohody z Camp Davidu medzi Izraelom a Egyptom v roku 1978. V tom istom roku Carter takmer získal Nobelovu cenu mieru spolu s egyptským prezidentom Anwarom Sadatom a izraelským premiérom Menachemom Beginom za svoju úlohu prostredníka. Návrh jeho nominácie však vtedy doručili nórskemu výboru príliš neskoro. V jednom z rozhovorov sa ho tiež spýtali, „či mu to vtedy vadilo?“ A jeho odpoveď znela: „Bolo to pre mňa tažké, pochopiť to!“ Po chvíľke s úsmevom dodal: „Musím sa priznať, že som si naozaj želal získať Nobelovu cenu mieru.“ Vyznamenanie je ocenením najmä jeho post prezidentskej kariéry, ktorá sa vyznačovala bezpríkladnou energiou a altruizmom v práci na prospech chudobných na celom svete, ale aj ocenením kariéry prezidenta vo veľmi búrlivom období. Stačí iba pripomenúť zajatie personálu amerického veľvyslanectva v Teheráne ako rukojemníkov, ktoré trvalo 444 dní a v hospodárskej situácii, poznačenej cválajúcou infláciou a napokon trpkou porážkou po iba jednom funkčnom období.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...