|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
16. december 2002
|
Severná Kórea chce reaktivovať reaktor v Jongbjone
|
Miroslav Neoveský
|
Už v polovici minulého týždňa ohlásil Pchjongjang svoj úmysel obnoviť činnosť odstaveného reaktora a požiadal Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, aby demontovala monitorovacie zariadenie. Spojené štáty reagujú zatiaľ zdržanlivo. V téme pokračuje z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský.
Severná Kórea ďalej zostrila tón v konflikte okolo znovuoživenia svojho jadrového programu a cez víkend pohrozila, že ak Medzinárodná agentúru pre atómovú energiu neodstráni monitorovacie zariadenie z areálu reaktora v Jongbjone, tak ho odstráni sama. Pchjongjang poslal do Viedne už dva listy, jeden vo štvrtok a druhý dnes. V piatok riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohammed el-Baradej k tomu okrem iného povedal:
AUDIO
„Včera som dostal list, v ktorom ohlásili, že počnúc dneškom rušia moratórium na svoj jadrový program. Okamžite som im odpovedal a požiadal o zdržanlivosť a zdôraznil, že treba aj naďalej hľadať zmierlivé, diplomatické riešenie problému.“
V správe, ktorú Pchjongjang k tomu vydal, opäť raz obviňuje Spojené štáty, že to bol Washington, kto porušil rámcovú zmluvu, podpísanú v roku 1994, v ktorej sa Severná Kórea zaviazala zastaviť svoj jadrový program. Spojené štáty vraj v rozpore so zmluvou zastavili dodávky ropy a tak ohlásená reaktivácia severokórejského nukleárneho programu je vraj „iba“ protiopatrením. Politickí pozorovatelia však mienia, že svojou hrozbou Pchjongjang sleduje iba cieľ prinútiť Spojené štáty, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu. Washington aj zdôrazňuje, že aj naďalej hľadá pokojné riešenie, ale priame rozhovory so Severnou Kóreou odmieta, lebo nemieni odmeňovať Pchjongjang za porušenie medzinárodných dohôd.
K problému sa v piatok vyslovil aj námestník amerického ministra zahraničných vecí Richard Armitage, keď na tlačovej konferencii v austrálskom Sydney okrem iného povedal:
AUDIO
„Domnievame sa, že situácia na Kórejskom polostrove sama v sebe nesie možnosť diplomatického riešenia. Už so zreteľom na to, že štáty v bezprostrednom susedstve, Rusko, Čína, Južná Kórea a Spojené štáty zdieľajú to isté presvedčenie, že polostrov musí byť zbavený jadrových zariadení a už to je celkom dobrý základ pre pokus o diplomatický pokrok, a o to sa pokúšame.“
Medzičasom bola sloboda pohybu medzinárodných inšpektorov, pôsobiacich v Severnej Kórei silne obmedzená, takže možno len ťažko odhadnúť koľko plutónia, potrebného na výrobu nukleárnych zbraní, sa v Jongbone po jeho odpečatení naozaj nachádza.
Bezpečnostná poradkyňa prezidenta Busha, Condoleeza Riceová poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že na rozdiel od Iraku, Severná Kórea nemá nijaké príjmy z predaja ropy a tak je zraniteľnejšia pri použití hospodárskeho nátlaku. Podobne sa vyjadril aj bývalý juhokórejský minister zahraničných vecí Han-sung Džú, keď povedal, že tentoraz bude „ekonomická politika cukru a biča“ oveľa účinnejšia, lebo Severná Kórea je na Južnej Kórei oveľa závislejšia, ako v roku 1994.
Záverom vari možno dodať, že Severná Kórea možno nemá také zlé umysly ako Irak, hoci vlastní aspoň dve jadrové zbrane ako aj prostriedky na ich dopravu. Okrem toho disponuje aj obrovskými konvenčnými silami, ktoré by mohli ohroziť Južnú Kóreu, Japonsko a americké ozbrojené sily v Ázii. Už minulý mesiac popísal situáciu vysoký americký vládny činiteľ okrem iného slovami: „Hovoríme nahlas o Iraku, lebo môžeme bez toho, aby sme spôsobili veľkú škodu niekde inde. V prípade Severnej Kórey sa však potkýname, nakoľko neexistuje použiteľné vojenské riešenie a Biely dom zatiaľ nenašiel ani vhodný spôsob diplomatického riešenia.“
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|