|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
17. december 2002
|
Iracký exil vytvorí spoločný výbor, vláda má vzniknúť až po páde Saddáma Husajna
|
Gabriel Sedlák
|
Experti už viac ako týždeň analyzujú rozsiahlu správu Iraku o jeho zbrojných programoch. A zatiaľ čo rastú pochybnosti o irackom tvrdení, že Bagdad nevlastní zbrane hromadného ničenia, a zároveň i možnosť vojenského zásahu proti režimu Saddáma Husajna, v Londýne sa dnes skončila konferencia irackých exilových skupín, snažiacich sa dohodnúť posaddámovské usporiadanie Iraku.
Podobne ako Afganistan ani Irak nie je etnicky, nábožensky či štátno-politicky jednoliatou spoločnosťou. Preto možno predpokladať, že ani formovanie nových štátnych štruktúr v Bagdade po prípadnom páde režimu Saddáma Husajna nebude jednoduché. V snahe urobiť maximum pre pripravenosť Iračanov na postsaddámovské obdobie sa v minulých dňoch zišli v Londýne tri stovky zástupcov exilových irackých skupín.
Výsledkom štvordňovej konferencie je dohoda na vytvorení koordinačného výboru, ktorý by mal pomôcť zvládnuť nepochybne neľahké prechodné obdobie po predpokladanom odstránení Saddáma Husajna. Dohoda bola uzavretá napriek odchodu piatich nespokojných frakcií z konferencie. Delegáti, reprezentujúci šiítskych moslimov, odišli na protest proti pokusu Najvyššieho zhromaždenia islamskej revolúcie v Iraku uzurpovať si právo vystupovať ako výhradný reprezentant šiítov.
Už táto skutočnosť - popri tom, že konferencia sa skončila s dvojdňovým oneskorením - naznačuje, jemne povedané, rôznosť irackých exilových skupín. Svedčia o tom aj slová riaditeľa irackého servisu Slobodnej Európy Davida Newtona.
AUDIO: „Zhromaždiť všetkých si vyžiadalo veľa príprav. Tvrdili, že to môžu urobiť sami bez väčšej pomoci Spojených štátov, tie však majú na úspechu konferencie veľký záujem. Neúspech by samozrejme znamenal významné propagandistické víťazstvo Saddáma Husajna. Zlyhanie schôdzky by znemožnilo dohodu a jeho účastníci by sa rozišli v zmätku.“
Výbor, na vytvorení ktorého sa účastníci londýnskej konferencie dohodli, má mať 65 členov a zastúpení v ňom majú mať tak Kurdi, žijúci na severe Iraku, ako aj sunitskí a šiítski opoziční lídri. Vznikajúci výbor sa však nemá stať exilovou vládu Iraku. Tá vraj má vzniknúť až priamo v Bagdade po páde súčasného režimu.
Ani obsadzovanie koordinačného výboru však nebolo prechádzkou ružovým sadom. Hlavné slovo malo na konferencii šesť opozičných skupín. Jednou z nich je Iracký národný kongres, podporovaný Washingtonom, ktorý je najpočetnejšou organizáciou, zastrešujúcou ďalšie frakcie. Medzi oponentov kongresu patrí Najvyššie zhromaždenie islamskej revolúcie v Iraku, ktorá sa považuje za hlavného zástupcu šiítskych moslimov, tvoriacich 60 percent irackej populácie. Hovorí opäť David Newton.
AUDIO: „Problémom je samozrejme to, kým a tiež v akom množstve bude každá skupina zastúpená v tomto výbore. Suniti sa obávajú, že budú vyšachovaní z hry, Iracký národný kongres má zasa obavy z toho, že jeho význam sa zredukuje. Šíiti majú pocit, že toho majú málo, hoci budú mať zastúpenie, aké nikdy predtým nemali.“
Ako zdôrazňuje Nabíl Musawi z Irackého národného kongresu, dôležitá je reprezentatívnosť zastúpenia v spoločnom koordinačnom výbore.
AUDIO: „Chceme, aby výbor, ktorý vznikne na tejto konferencii, zahŕňal všetkých, aby ľudia cítili, že ich názory sú členmi tohto výboru reprezentované.“
A Hošyar Zebar z Kurdskej demokratickej strany oceňuje, že spoločný výbor napokon vôbec vznikne.
AUDIO: „Naším prvoradým záujmom je zhoda na sformovaní tohto koordinačného výboru, čo je prvý krok. A potom budeme rozhodovať o ďalších otázkach.“
Medzi otázkami, ktoré bude musieť politická reprezentácia Iraku v budúcnosti riešiť, patrí aj federalizácia krajiny, na ktorú už účastníci londýnskej konferencie vyzvali. Spokojnosť s tým môžu vysloviť hlavne zástupcovia Kurdov, podľa ktorých majú federálny Irak tvoriť arabský a kurdský štát. Táto predstava je však pre Arabov neprijateľná.
Cesta od súčasného k posaddámovskému Iraku ešte nemusí byť cestou k demokracii. Západ urobí nepochybne veľa pre to, aby Irak už v budúcnosti nepredstavoval hrozbu pre okolitý svet i vlastných obyvateľov. V konečnom dôsledku však až oni sami budú musieť dohliadnuť na kvalitu vnútorného usporiadania svojej vlasti. Na konferencii v Londýne sa zúčastnili aj viacerí nezávislí delegáti, ktorí majú ďaleko k podliehaniu ilúziám. Jedným z nich bol nezávislý delegát na konferencii Asmail Šaikli.
AUDIO: „Títo ľudia sú skutočnými diktátormi, vedú svoje opozičné strany už 30, 40 či 50 rokov. Uznajte, ako môžu byť oni demokratmi.“
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|