Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       23. december 2002 Smutné Vianoce vo Venezuele Daniel Raus Vianoce bez ropy a súčasne Vianoce na pokraji občianskeho konfliktu hrozia juhoamerickej Venezuele. Už takmer mesiac prebieha totiž generálny štrajk s cieľom zosadiť prezidenta Chavéza. Najviac sa pritom bojuje o ropný priemysel, s ktorým krajina stojí a padá. Prezident sa pokúša zachrániť situáciu s pomocou armády, je však otázka, či sa mu to podarí. Opozícia mu vyčíta krach ľavicových reforiem, ktorých výsledkom je hospodársky pokles a katastrofálna nezamestnanosť. Problém ale je, že ak prezident sám neodstúpi, jeho pád môže nastať iba za cenu porušenia ústavy. Jeho mandát sa totiž končí až v roku 2006 a prípadné referendum sa dá iniciovať najskôr v polovici funkčného obdobia, teda v auguste 2003. Kríza vo vzdialenej Venezuele má vážny dopad na celý svet, možno aj na ceny benzínu pri slovenských pumpách. „Boh je na našej strane, v tomto zápase zvíťazíme“, povedal pred televíznymi kamerami venezuelský prezident Hugo Chavéz. Mal pri tom na hlave ochrannú prilbu robotníkov v ropnom priemysle. Ako dodal, armáda sa postará o obnovenie ťažby, spracovania a exportu čierneho zlata. Vo vzduchu ale visia dve otázky: či to vojaci dokážu a či zostanú verní svojmu problematickému prezidentovi. Opozícia, ktorá vedie už od počiatku decembra generálny štrajk za odstúpenie Chavéza, dúfa, že odpoveď na obe otázky bude záporná. „Prezident klame, klame, klame“, tvrdí jeden z jej vodcov Horacio Medina a dodáva: ropný priemysel je úplne paralyzovaný. O ropu ide pritom v prvom rade. Venezuela je totiž piatym najväčším vývozcom a 13 percent jej exportu berú Spojené štáty. Chavéz dúfal, že štrajk sa nedotkne zoštátnených podnikov – a keď prenikol aj za ich brány, odvolal vedenie a na miesta manažérov poslal vojakov. Teraz sľubuje obnovenie dodávok do Spojených štátov a na Kubu. Toto spojenie je príznačné. Chavéz je totiž závislý od Washingtonu, ale súčasne koketuje s komunistickou Kubou. Podľa opozície je to autokrat, ktorý chce nastoliť režim, podobný totalite Fidela Castra. Od Chavéza žiadajú odstúpenie, alebo aspoň vypísanie predčasných volieb. Pozoruhodné je, že proti prezidentovi sa postavilo celé spektrum záujmových skupín: od odborov cez strednú triedu až po kapitánov priemyslu a mediálnych magnátov. Svoju vernosť mu zachovávajú iba tí najchudobnejší v slamoch na predmestiach Caracasu, a zatiaľ tiež rozhodujúca armáda. Krajina sa teda už týždne potáca na pokraji občianskej vojny, alebo v lepšom prípade vojenského prevratu. Do toho všetkého prišli Vianoce. Hugo Chavéz inklinuje k socializmu, hovorí o revolúcii a triednom boji, na rozdiel od ateistu Fidela Castra sa však v tomto období oháňa vôľou samotného Boha. Keď sa podarilo vypraviť jeden z ropných tankerov, doslova vyhlásil: „rukou Božou sa do ropného priemyslu, tak ako celej krajiny, vracia život“. Realita je ale krutá. Podľa odborníkov sa od začiatku štrajku podarilo exportovať asi toľko ropy, ako predtým za jediný deň. Takmer všetky ťažobné veže sa zastavili a problémom Venezuely sa už musí zaoberať Organizácia štátov vyvážajúcich ropu. Ceny na svetových trhoch totiž stúpli nad kritických 28 dolárov za barel, čo znamená, že iné členské štáty musia zvýšiť produkciu. Každý deň štrajku stojí Venezuelu milióny dolárov. Populista Chavéz sa snaží zvrtnúť diskusiu na pokazené Vianoce. Vo svojich ohnivých prejavoch tvrdí, že opozícia tohtoročné sviatky „vyrabovala“. Obvinil ju zo „sabotáže“, nakoľko viaznu dodávky potravín, potrebných na tradičnú vianočnú pochúťku (hallacas) z kukuričnej múky, dvoch druhov mäsa a zeleniny v banánových listoch. Šéf odborov Carlos Ortega však tvrdí: „jediným, kto je zodpovedný za to, že nemáme Vianoce, je pán Chavéz“. V krajine má tradične hlavné slovo armáda. Ak by opustila prezidenta, bol by jeho osud spečatený. Generalita si však zatiaľ drží pevný postoj. Súvisí to zrejme s poriadkami, ktoré tam Hugo Chavéz urobil v apríli, po nevydarenom pokuse o prevrat. Vtedy totálne zlyhala akcia troch generálov, keď na obranu prezidenta povstali obyvatelia slamov v Caracase. Na Chavézovu stranu sa napokon pridala aj časť armády, čím bol osud generálov spečatený. Po prevrate nasledoval kontra-prevrat, Hugo Chavéz sa s veľkou pompou vrátil do funkcie, dočasný prezident Pedro Carmona radšej utiekol do Kolumbie a trom generálom nezostalo nič iné, ako žiadať o azyl v Spojených štátoch. Dodajme, že Hugo Chavéz má s prevratmi bohaté skúsenosti. Sám sa totiž neúspešne o jeden pokúšal už pred desiatimi rokmi. Potom sa ale dostal k moci celkom regulárnymi voľbami. Oplatil sa mu jeho populizmus, pretože ho volili najchudobnejšie vrstvy. Tie nechápu, že Chavézova politika im reálne nepomáha, iba si ich kupuje. Teraz problematický prezident sľubuje, že aj tí najchudobnejší budú mať Vianoce. Dostanú vraj kukuričnú múku, mäso aj zeleninu na svoj vianočný hallacas. Ak sa mu to podarí, možno mu zachovajú svoju vernosť. Tohtoročné Vianoce vo Venezuele ale napriek tomu nemôžu mať prívlastok „šťastné“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...