Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       7. január 2003 Severná Kórea na pokraji konfrontácie Daniel Raus Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko hľadajú odpoveď na otázku, ako postupovať voči jednému z najhorších režimov súčasného sveta. Problémom je Severná Kórea, štát s hladujúcim obyvateľstvom, ale aj obrovskou armádou. V poslednom období vyvolal severokórejský režim vážnu krízu svojim jadrovým programom. Padne severokórejský stalinistický režim pokojne, alebo vyvolá vojnový konflikt? Má šancu takzvaná slnečná politika južného suseda, alebo sa treba pripraviť na najhoršie? To sú vážne otázky, na ktoré nemá nikto odpoveď. Severokórejský vodca Kim Čong-il je totiž nevyspytateľný, a práve tým aj mimoriadne nebezpečný. Základným kontrastom jeho zbedačenej krajiny je pritom fakt, že má obrovskú armádu, zatiaľ čo obyvatelia doslova hladujú. Prozápadná Južná Kórea presadzuje umiernený postup v nádeji, že krutý režim na severe sám padne, alebo sa bude aspoň reformovať po vzore susednej Číny. Washington sa ale obáva zlyhania tejto takzvanej slnečnej politiky, ktorá môže hrať do karát diktátora. Potravinová pomoc sa totiž nedostane k hladujúcim obyvateľom, pretože si ju nechá armáda. Režim pritom využíva čas na výrobu jadrovej zbrane. Napriek tomu americký prezident George Bush vyhlasuje, že sa chce vyhnúť vojenskej konfrontácii: AUDIO: „Išiel som do Kórey a jasne som povedal, že Spojené štáty nemajú záujem na vojne. Povedal som to priamo v južnej Kórei, v susedstve Kim Čong-ila. Povedal som jasne: nenapadneme vás. A znovu opakujem: nemáme záujem na vojne proti Severnej Kórei“. Podľa viacerých pozorovateľov chce George Bush upokojiť predovšetkým Južnú Kóreu, ktorá sa obáva konfliktu. Washington tiež odmieta žiadosť severokórejského režimu, ktorý chce s Amerikou zmluvu o neútočení. Takto komentuje Bushove vyhlásenia Jon Wolfstahl z Carnegyho nadácie pre medzinárodný mier: AUDIO: „Myslím si, že je to reakcia na žiadosti Južnej Kórey. Severná Kórea verejne žiada dohodu o neútočení, ktorú prezident odmieta a vždy ju zmetie zo stola jednoduchou vetou, že útok nie je v našom záujme“. Dodajme, že napätie vyvolala Severná Kórea porušením rámcovej zmluvy z roku 1994. Na jej základe bolo odstavené jadrové stredisko pri Pchjongjangu a krajina dostávala zadarmo vykurovací olej. Režim sa ale priznal, že v jadrovom programe pokračuje, na čo Washington dodávky zastavil. Severná Kórea vzápätí reagovala vypovedaním medzinárodných inšpektorov. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu sa teraz pokúša presvedčiť Severnú Kóreu, aby príchod inšpektorov opäť umožnila. Jej rada guvernérov prijala príslušnú rezolúciu a šéf agentúry Muhammad Baradej poznamenal, že Pchjongjang má poslednú šancu zmeniť postoj, kým sa celá otázka dostane do Bezpečnostnej rady OSN: AUDIO: „Medzinárodné spoločenstvo nie je pripravené rokovať v situácii hrozby alebo zastrašovania. Severná Kórea musí najskôr splniť svoje medzinárodné záväzky, najmä bezpečnostnú dohodu, ktorá sa ich týka. Až potom je pre nich svetlo na konci tunela“. Ako Baradej dodal, celý problém nie je záležitosťou iba dvojstranných americko-severokórejských vzťahov. Práve naopak, jeho rozmer je medzinárodný: AUDIO: „Je to medzinárodný problém, ktorý prekračuje rozmery dvojstranných vzťahov Spojených štátov a Severnej Kórey“. Ak sa dostane záležitosť na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN, možno očakávať hospodárske sankcie. To by bola ďalšia rana pre slnečnú politiku juhokórejského prezidenta. Stará otázka, či je lepšie diktátorov izolovať alebo s nimi spolupracovať, by totiž mala v prípade jeho severného suseda odpoveď. A nanešťastie, tento raz by bol od izolácie ku konfrontácii iba krok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...