Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       7. január 2003 Úloha Američanov v prípadnom povojnovom Iraku vyvoláva spory medzi analytikmi Gabriel Sedlák Hoci ešte stále nepadlo rozhodnutie o tom, či vojna proti súčasnému irackému režimu bude alebo nie, administratíva amerického prezidenta Georgea Busha už podľa dostupných správ pracuje na pláne povojnového usporiadania Iraku. Ako vyplynie z príspevku Slobodnej Európy, niektoré okolnosti s tým súvisiace vyvolávajú rad otázok. Biely dom podľa americkej tlače už dokončuje plán povojnového usporiadania Iraku. Plán vraj napríklad ráta s prítomnosťou západných vojenských síl na dobu pravdepodobne 18 mesiacov, či s financovaním obnovy krajiny z peňazí získaných z predaja irackej ropy. Niektorí analytici tvrdia, že takýto plán môže spôsobiť veľké problémy samotným Spojeným štátom. Zdôrazňujú, že prezident George Bush by mal k Iraku pristupovať po vojne rovnako opatrne ako pred ňou. Ako uviedol denník New York Times, najcitlivejšou po zvrhnutí Saddáma Husajna je otázka obnovenia poriadku v krajine. Analytik Ted Galen Carpenter z washingtonského Katovho inštitútu je presvedčený o tom, že Washington by sa o nič také nemal pokúšať. A o to menej by sa mal snažiť postaviť základy demokracie. Carpenter spochybňuje predpoklad, že cudzie vojenské sily by mohli byť rovnako úspešné ako tie, ktoré sú už rok v Afganistane. Pripomína v tejto súvislosti prítomnosť Kurdov na severe a šiítskych moslimov na juhu Iraku, ktorí podľa neho budú po páde súčasného režimu žiadať autonómiu, ak nie rovno samostatnosť na Bagdade. AUDIO: “Nie som si istý, že by to v Iraku mohlo fungovať nejak zvlášť dobre. Myslím, že v Iraku asi narazíme na väčší odpor než je tomu v Afganistane. A v Iraku neexistujú štruktúry miestnych vojenských veliteľov, ktoré bolo možné v Aftanistane využiť na stabilizáciu situácie.” Carpenter tvrdí, že ak sa už Washington rozhodne pre medzinárodnú inváziu do Iraku, mal by čo najskôr zvrhnúť Saddáma Husajna a okamžite sa z krajiny stiahnuť. AUDIO: “Americkým cieľom by mal byť režim bez Saddáma Husajna a nie pretvorenie Iraku podľa predstáv demokratického Západu. Myslím, že takýto cieľ je úplne nedosiahnuteľný.” S Carpenterom nesúhlasí iný washingtonský analytik, James Lindsey z Brookings Institution, ktorý apeluje na morálny záväzok urobiť viac ako len zvrhnúť diktátora. AUDIO: „Skutočnosť je taká, že my jednoducho nemôžeme vstúpiť do Iraku, zvrhnúť režim a potom odkráčať. Za stav, v akom Irak necháme, budeme braní na zodpovednosť tak americkými občanmi, ako aj ľuďmi inde vo svete. Podľa mňa nemáme inú možnosť ako sa podieľať na budovaní štátu.“ Budovaním štátu sa obyčajne rozumie vytváranie úplne nových demokratických inštitúcií, alebo ich obnova v krajinách, v ktorých tieto inštitúcie zlyhali. Je to myšlienka, ktorú súčasný americký prezident Bush počas svojej volebnej kampane pred troma rokmi odmietal. Hovoril napríklad o stiahnutí amerických vojakov z Kosova. Po nástupe do úradu si to však Bush rozmyslel. Carpenter je presvedčený o tom, že šéf Bieleho domu by urobil chybu, keby sa pokúsil o vytvorenie povojnovej demokratickej vlády v Iraku. AUDIO: „Naše výsledky z pôsobenia pri budovaní štátu sú veľmi chmúrne. Či už ide o Libanon na začiatku 80-tych rokov, Somálsko v rokoch 1992 až ’93, Bosnu od roku 1995, Kosovo, Haiti, kdekoľvek sme sa v posledných desaťročiach pokúsili o budovanie štátu, išlo o totálnu prehru. Nechápem, prečo túto administratívu teraz priťahuje koncept, ktorý odsudzovala počas prezidentskej kampane v roku 2000.“ James Lindsey však Carpenterovi opäť oponuje. AUDIO: „Myslím, že prezident Bush zistil to, čo väčšina ďalších prezidentov, teda že to, čo je jednoduché povedať počas volebnej kampane, je často veľmi ťažké uskutočniť, keď sedíte v Oválnej pracovni. Je jasné, že prezident Spojených štátov nie je myšlienkou budovania štátu nadšený, ale keď raz vstúpite do vojny, jednoducho nemôžete len tak odísť. Tak ako sa lekár musí zaujímať o postoperačný stav pacienta, musí amerického prezidenta zaujímať, čo za sebou v dôsledku vojny zanecháva." Ďalším z možných problémov je to, ako bude americká administratíva vnímaná, keď sa rozhodne financovať obnovu Iraku z predaja irackej ropy. Hovorí opäť Ted Carpenter. AUDIO: „Nie je podstatné ako sa na to dívame my. Prinajmenšom v islamskom svete to bude vnímané ako prejav imperializmu Spojených štátov, že chcú mať poslušný štát, ktorý bude hlavným blízkovýchodným producentom nafty. Budú to tak vnímať, aj keby skutočným cieľom Washington bol naozaj demokratický Irak.“ Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že monarchie susediace s Irakom, napríklad Kuvajt a Saudská Arábia, by mohli mať výhrady k zavedeniu demokracie v ich susedstve, pretože tá by mohla destabilizovať ich režimy. Spojené štáty by podľa Jamesa Lindseyho určite nemali brať takéto úvahy na zreteľ. AUDIO: „Spojené štáty dlhodobo a s úspechom tvrdia, že žiť v demokracii a byť slobodní chcú nie Američania a Európania, ale ľudia na celom svete. Všetci tí chcú mať vládu, ktorá je zodpovedná ľudu a ktorej moc je obmedzená. A my nemôžeme hovoriť o Iraku a povedať: Nemôžeme pomôcť Iračanom vytvoriť demokratickú vládu, pretože by to obťažovalo Saúdov.“ Lindsey zdôrazňuje, že Iračania sa určite nedočkajú „perfektnej demokracie“ za pár mesiacov. Budovanie inštitúcií, nevyhnutných pre existenciu demokracie, potrvá roky a vyžiada si trpezlivosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...