Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       8. január 2003 Iracká kríza: Turecko sonduje situáciu Jaroslav Rozsíval Stupňujúci sa tlak Spojených štátov, ale aj Veľkej Británie na irackého vodcu Saddáma Husajna dáva tušiť, že vojenský zásah proti Iraku by sa mohol stať v dohľadnom čase skutočnosťou. Vojenský konflikt však nie je hrozbou iba pre samotný diktátorský režim v Bagdade, ale aj pre susedné štáty, ktoré sa obávajú negatívnych dôsledkov operácie, akej už bola táto oblasť svedkom pred 12 rokmi. K pevným spojencom Spojených štátov v oblasti patrí predovšetkým člen Severoatlantickej aliancie - Turecko, a práve to sa doteraz zdráhalo zaujať jasné stanovisko k prípadnému vojenskému útoku na Irak. Mierová rétorika tureckého premiéra Abdulaha Gula, ktorý tento týždeň cestuje po viacerých arabských krajinách, však nevylučuje, že Turecko sa opäť postaví na stranu Washingtonu. Turecký premiér Abdulah Gul navštívil v posledných dňoch viacero arabských krajín. Minulú sobotu rokoval napríklad so sýrskym prezidentom Bašarom al-Assadom o konkrétnych krokoch na odvrátenie vojenského konfliktu s Irakom. V pondelok viedol zase rovnako tajné rozhovory s jordánskym kráľom Abdulláhom. Jediné, čo Gul novinárom prezradil, bol prísľub jeho arabských partnerov uskutočniť spoločné snahy na odvrátenie konfliktu. Treba dodať, že nová proislamská turecká vláda vyvíja až prekvapujúcu diplomatickú aktivitu, ktorou sa o.i. snaží získať väčšiu priazeň moslimských arabských krajín, ale zároveň nestratiť dobré vzťahy so Západom, predovšetkým so Spojenými štátmi. Riaditeľ tureckého zahraničnopolitického inštitútu so sídlom v Ankare Seyfi Tašan k tomu dodáva: AUDIO: "Premiér Gul sa teraz snaží zistiť, či je možné nájsť spoločné mierové riešenie na strane Arabov a Turkov, susediacich s Irakom. Turecko, skôr ako sa zaviaže k použitiu sily, by rado videlo, že všetci zainteresovaní v oblasti vyvinú spoločný tlak na Irak." Túto sobotu pocestuje Gul aj do Saudskej Arábie, ktorá sa v roku 1991 tiež nachádzala medzi krajinami, ohrozenými irackou agresiou. Ankara zatiaľ ohľadom možného útoku na Irak nedeklarovala jasný postoj, je však viac ako možné, že v rozhodujúcej chvíli sa opäť pridá na stranu Západu, a to z viacerých príčin. Napriek tomu má Turecko obavy: medzi iným aj z ekonomických dôsledkov konfliktu: nie je to tak dávno, čo sa Turecko spamätalo z ťažkej finančnej a hospodárskej krízy. Turecký minister Kursat Tuzmen, ktorý má na starosti aj iracko-turecké ekonomické vzťahy, vyhlásil, že jeho vláda by sa rada vyhla opakovaniu scenára spred 12 rokov. Vtedajšie prerušenie obchodných stykov s Bagdadom a dôsledky rozsiahlej utečeneckej vlny stáli tureckú vládu 40 miliárd dolárov. Ankara preto verí, že v prípade opätovnej podpory zásahu jej Washington poskytne adekvátnu kompenzáciu. Turecko síce deklarovalo, že politické rozhodnutie nespája s ekonomickými podmienkami, ale podľa neoficiálnych informácií by Gulov kabinet privítal výraznejšiu finančnú pomoc, akú mu je zatiaľ Washington ochotný priznať, čiže 20 miliárd dolárov. Nová turecká vláda sa však údajne obáva aj vzniku nových ohnísk napätia na Blízkom východe, ktoré by mohli ohroziť jej snahu o obnovenie ekonomických vzťahov: od ich naštartovania si Ankara sľubuje výrazné zníženie svojej recesie. Lenže – ako vyhlásil turecký premiér Gul – Irak je čosi ako Pandorina skrinka: Nechceme, aby sa táto skrinka otvárala, povedal Gul, ktorý zároveň vyzval irackého vodcu Saddáma Husajna, aby plne spolupracoval s medzinárodným spoločenstvom a poskytol mu hodnoverné informácie o tom, že jeho krajina nevyvíja zbrane hromadného ničenia. Účelom jeho predchádzajúcich, ale aj očakávaných návštev blízkovýchodných krajín, je preto v prvom rade sondovať, aká je situácia v tých krajinách, ktoré udržiavajú relatívne dobré vzťahy s Bagdadom: Tvrdí to aj zahraničnopolitický analytik Seyfi Tašan: AUDIO: "Myslím si, že Gul chcel vidieť, či sú Arabi pripravení niečo urobiť, nejaké konkrétne kroky spolu so Saddámom. A zároveň chce objasniť postoj Turecka, čiže pravdepodobne vysvetliť, že Turecko nemôže zostať stáť bokom v prípade vojny s Irakom." Turecko je totiž do istej miery akýmsi „stálym akcionárom“ irackého štátu – a to kvôli jeho dlhoročnému konfliktu s kurdskými ľavicovými povstalcami, proti ktorým podnikla turecká armáda už celý rad menších a aj niekoľko väčších ozbrojených vpádov na iracké územie – s tichým súhlasom Bagdadu. Hovorí opäť Seyfi Tašan: AUDIO:"Turecko už fakticky je v severnom Iraku. To, či sa zúčastní na konflikte so Saddámovými silami, je iná otázka. Lenže Turecko bude na severe Iraku prítomné – kvôli zabezpečeniu svojich vlastných záujmov." Netreba však zahmlievať fakt, že nielen juh, ale aj sever Iraku je bohatý na ropné náleziská, ktoré kedysi patrili k Turkami ovládanej Osmanskej ríši. Ankara má zároveň obavy, že práve v tejto časti Iraku by chceli Kurdi vyhlásiť svoj vlastný nezávislý štát, ktorý by sa mohol stať nebezpečným precedensom pre Kurdov, dožadujúcich sa autonómie na tureckom území. Vláda v Ankare preto slovami svojho premiéra Abdulaha Gula podporuje zachovanie územnej celistvosti Iraku: V prípade vypuknutia ozbrojeného konfliktu by totiž Turecku pripadla úloha jej garanta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...