Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. január 2003 Je sucho jedinou príčinou hroziaceho hladomoru v Etiópii? Anna Rausová V Udalostiach SE sa teraz pozrieme do Etiópie. Naše zemepisné šírky sužuje v týchto dňoch veľká zima. V tejto východoafrickej krajine pre zmenu už takmer polroka nepršalo. OSN varuje, že najmenej 11-im miliónom Etiópčanov hrozí hladomor. Podľa etiópskych úradov by mohol byť dokonca horší ako kríza po suchách v rokoch 1984-85. Podľa niektorých pozorovateľov by sa však humanitárna kríza dala odvrátiť, keby Etiópia prikročila k niektorým kľúčovým reformám. OSN sa obáva, že milióny Etiópčanov by mohli tento rok zomrieť následkom hladu. Samotné etiópske úrady vyslovujú hrozivé scenáre, podľa ktorých by mohla byť humanitárna kríza v krajine ešte horšia ako hladomor pred 20-imi rokmi. Etiópia s vyše 60-miliónovou populáciou patrí k najchudobnejším krajinám na svete. Index OSN ju zaradil na 171. miesto zo 174-och štátov v rebríčku vývoja. Neradostné svedectvo o tom, ako vyzerali pravoslávne Vianoce 7. januára v niektorých dedinách neďaleko hlavného mesta Addis Abeba, poskytol Slobodnej Európe Wagdi Othman , pracujúci pre etiópsku odbočku Potravinového fondu OSN. Pravoslávni kresťania tvoria totiž asi 40 percent populácie: AUDIO: „Boli sme v jednej dedine, z chatrčí nevychádzal dym, nikto nevaril. Je to veľmi zvláštna a zároveň smutná situácia keď vidíte, ako ľudia stoja pred chatrčami, lebo nemajú čo robiť. Nemôžu ani jesť, ani variť, nemôžu sa ani radovať v takýto významný deň, veď majú etiópske Vianoce“. Dôsledky hladu už vidno na deťoch i starších ľuďoch: AUDIO: „Keď sa opýtate na vek dieťaťa a matka vám povie, že má štyri roky, povedali by ste, že má iba rok. V situácii, keď deti hladujú rok čo rok, sa ani nemôžu správne vyvíjať“. Podvýživa však nie je jedinou pliagou Etiópie. Priemerná dĺžka života je tam iba šokujúcich 44 rokov. Podľa odhadov z roku 1999 je takmer 11 percent populácie postihnutých AIDS. Rozšírená je tiež malária, znížená imunita v dôsledku zlej výživy umožňuje ľahké šírenie chorôb. Na odvrátenie hladomoru je podľa odhadov OSN potrebný takmer jeden a pol milión ton potravín plus ďalších 75 miliónov dolárov. Wagdi Othman sa obáva, či bude pomoc dostačovať: AUDIO: „Súrne potrebujeme pomoc. Na tento mesiac máme iba 80 percent toho, čo potrebujeme. Na február máme iba polovicu a na marec IBA jedno percento pomoci“. Najviac sa na pomoci Etiópii podieľajú Spojené štáty, prísľuby sú aj z Nemecka, Talianska a z Európskej únie. Jej distribúcia po celej krajine však môže paradoxne trvať až pol roka vzhľadom na zlé cesty a celkovo zastaralú infraštruktúru. Existujú tiež obavy, že napríklad vojna v Iraku by mohla odvrátiť pozornosť sveta od hladujúcich Etiópčanov. Nie celý Západ je presvedčený o tom, že Etiópia je na pokraji katastrofy. Jedna zo západných inštitúcií, Economist Intelligence Unit hovorí, že etiópska cestná sieť sa za posledných 15 rokov podstatne zlepšila. Podľa známej britskej humanitárnej organizácie Oxfam je dlhotrvajúce suché počasie iba jednou z príčinou hroziaceho hladomoru. Poľnohospodársky sektor prináša približne polovicu hrubého domáceho produktu, 85 percent exportu a zamestnáva 80 percent populácie. Preto sa celosvetovo nízke ceny kávy podpísali tak drasticky na etiópskej ekonomike. Hovorí Sam Barret z organizácie Oxfam: AUDIO: „Ďalším problémom je otázka cien kávy v Etiópii. Káva predstavuje asi 60 percent vývozu a svetové ceny kávy prudko poklesli. Takže to znamená, že Etiópia, ktorá celkom závisí od zisku z predaja kávy, úplne schudobnela“. Etiópskej ekonomike nepomohla ani vojna so susednou Eritreou v rokoch 1999 až 2000, chýbajú investície a tamojšie hospodárstvo zaťažuje obrovský zahraničný dlh. V roku 2001 sa vyšplhal na takmer 6 miliárd dolárov. Podľa Barreta z Oxfamu by malo byť medzinárodné spoločenstvo solidárnejšie v pomoci Etiópii, ale tamojšia vláda by mala súrne začať reformovať ekonomiku: AUDIO: „Sú aj iné riešenia, ktoré sa dajú nájsť v Etiópii.Napríklad väčšinu pozemkov vlastní vláda. Znamená to, že farmári nemajú žiadnu motiváciu investovať do zavlažovacieho systému a zvyšovať kvalitu pôdy“. Etiópia je jednou z najstarších nezávislých krajín na svete, s históriou siahajúcou až do obdobia spred 2000 rokov. Jej novodobé dejiny však postrádajú pokojný vývoj, posledných 20 rokov je poznamenaných občianskymi nepokojmi, násilnými povstaniami a problémami utečencov. V roku 1974 zosadila vojenská junta cisára Haile Selassieho, ktorý vládol od roku 1930 a nastolila socialistický štát. V roku 1991 však režim vystriedala koalícia povstaleckých síl, Etiópsky ľudový demokratický front. Etiópia sa dočkala ústavy až v roku 1994 a prvé politicky pluralitné voľby sa konali v roku 1995. V decembri 2000 ukončila krajina dvaapolročný spor s Eritreou mierovou dohodou. Takže dejiny Etiópie sú síce staré, ale čo sa týka demokracie veľmi mladé. K nej musia teraz pripojiť aj transformáciu ekonomiky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...