Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       10. január 2003 Severná Kórea odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní Daniel Raus Severná Kórea vyvolala rozruch, keď oznámila, že odstupuje od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Napätie na Kórejskom polostrove sa tým mimoriadne zvýšilo a hrozba vojenského riešenia problému sa stala reálnou. „Hlavne, keď sa o mne hovorí“ – povedal vraj severokórejský diktátor Kim Čong-il ruskému diplomatovi Konstantinovi Pulikovskemu. Obaja išli v lete 2001 obrneným vlakom Zo Severnej Kórey do Moskvy a Kim žartovne komentoval fakt, že je po celom svete kritizovaný. Ak je teda jeho cieľom tento druh popularity, momentálne môže byť viac ako spokojný. Jeho režim totiž šokoval svet oznamom, že s okamžitou platnosťou odstupuje od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Také čosi sa ešte nikdy nestalo a je to situácia, ktorá nemusí mať dobrý koniec. Takto zneli slová redaktora štátnej televízie: AUDIO: „Vyhlasujeme okamžité odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktoré platí, je jednostranné a na tak dlho, ako bude treba“. Zdesenie nastalo samozrejme v najviac ohrozených krajinách – v Južnej Kórei a Japonsku. Juhokórejský prezident Kim Te-džung sa zjavne obáva možnosti vojnového konfliktu, preto pozorne volil slová a podčiarkol potrebu pokojného riešenia problému: AUDIO: „Musíme vyriešiť tento nukleárny problém a dosiahnuť Kórejský polostrov bez jadrových zbraní. Je ale dôležité vyriešiť ho mierovo, dialógom“. Predstaviteľ vlády z krajiny vychádzajúceho slnka Jasuo Fukuda sa netajil obavami: AUDIO: „Je mimoriadne poľutovaniahodné, že to Severná Kórea urobila. Vyvoláva to vážne obavy. Naliehavo žiadame Severnú Kóreu, aby zmenila svoje rozhodnutie vypovedať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní“. Veľmi jasne sa vyjadrujú aj predstavitelia iných štátov. Za pozornosť stojí postoj Moskvy, ktorá sa už dlhšie pokúša vystupovať ako prostredník medzi izolovanými kórejskými komunistami a Západom. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Alexander Jakovenko vyjadril obavy Ruska a sucho konštatoval: AUDIO: „Tento krok môže iba zhoršiť už tak napätú situáciu na Kórejskom polostrove“. Pripomeňme, že cieľom zmluvy je zmraziť vlastníctvo jadrových zbraní iba na štáty, ktoré ich mali pred 1.januárom 1967 – teda na známu päťku stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (Spojené štáty, Veľkú Britániu, Francúzsko, Čínu a Sovietsky zväz - teraz Rusko). Dokument postupne ratifikovalo 187 krajín. Aby sa zabránilo obchádzaniu zmluvy, monitoruje situáciu Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni. Práve tá prišla teraz do konfliktu so severokórejským režimom, ktorý najskôr priznal existenciu jadrového programu a potom vyhostil jej inšpektorov. Dodajme, že stalinistická Severná Kórea už raz vyvolala konflikt a urobila kroky k odstúpeniu od zmluvy – bolo to v roku 1993, ešte pred smrťou diktátora Kim Ir-sena, otca terajšieho vládcu. Vtedy sa však podarilo všetko urovnať. Zmluva má 11 článkov, pričom jeden z nich hovorí o možnosti odstúpenia. Členské štáty majú však trojmesačnú oznamovaciu povinnosť. Práve tú teraz severokórejský režim nedodržal. Celkom absurdne pritom naznačuje, že vlastne platí výpoveď z roku 1993, takže stanovenú lehotu nielen dodržal, ale ďaleko prekročil. Teda asi ako keby niekto pred piatimi rokmi podal výpoveď, potom ju stiahol a teraz tvrdil, že celý čas mu vlastne bežala výpovedná lehota. Za zmienku stojí aj fakt, že doteraz od zmluvy nikto neodstúpil. To samozrejme neznamená, že sa nikomu nepodarilo vyvinúť jadrovú zbraň. Príkladom sú India a Pakistan, ktoré ju odskúšali pred necelými štyrmi rokmi. Predpokladá sa, že vlastníkom jadrových zbraní je aj Izrael, ktorý to ale na verejnosti nikdy nepotvrdil a ktorý zmluvu nikdy neratifikoval. Z reakcií Pchjongjangu sa zdá, ako keby si vážnosť situácie najmenej uvedomovali paradoxne severokórejskí komunisti. Hovoria, že predsa nechcú vyvíjať zbrane a žiadajú obnovenie amerických dodávok vykurovacích olejov. Takmer by sa chcelo veriť, že celá záležitosť je iba pokusom severokórejského diktátora Kim Čong-ila o kuriózne divadelné predstavenie. Je známe, že zamlada sa o viaceré inscenácie pokúsil. Mimochodom, jedna sa volala „More krvi“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...