Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       15. január 2003 Postoj Francúzska k Iraku Daniel Raus Ak by došlo k vojne proti Iraku, kto bude bojovať? Táto otázka visí nad viacerými krajinami a je dilemou najmä v západnej Európe, osobitne pre Francúzsko. Všeobecne sa totiž očakáva, že Veľká Británia by sa pripojila k Washingtonu, zatiaľ čo Nemecko dáva jasne najavo, že s ním sa rátať nedá. Generálny tajomník OSN Kofi Annan sa obmedzuje na konštatovanie, že už terajší tlak má svoje výsledky: AUDIO: „Myslím si, že nikto nepochybuje o účinnosti tlaku. Pochybujem, že bez neho by boli dnes inšpektori späť v Iraku“. Kofi Annan dodal, že Bezpečnostnej rade trvalo štyri roky, kým presvedčila Irak o potrebe návratu inšpektorov. Americký prezident Bush na to potreboval iba štyri dni. Američania totiž celkom vážne pripravujú vojenský zásah, čo musí byť jasné aj hazardným hráčom v Bagdade. Možno pritom konštatovať, že tlak sa príchodom inšpektorov v žiadnom prípade neskončil. Práve naopak, Washington je rezervovaný aj voči ich vlastným vyhláseniam, že potrebujú viac času na monitorovanie podozrivých objektov. Na otázku zmeny časového plánu teda odpovedal prezident George Bush nasledovne: AUDIO: „Čas pre Saddáma Husajna sa kráti. Musí sa odzbrojiť. Už ma unavujú jeho hry a zavádzanie, to je môj pohľad na časový plán“. Kedy teda čas pre Saddáma Husajna definitívne vyprší? Experti upozorňujú, že dlho sa v súčasnom stave čakať nedá kvôli počasiu na Blízkom východe. Bojovať sa totiž dá v zime, ale s príchodom vysokých teplôt sa úspešnosť možnej akcie začne rapídne znižovať. Pre Bagdad by preto bolo víťazstvom prežiť v súčasnom stave tohtoročnú zimu. Všetko by sa o rok odložilo a v strede leta by mohol režim napríklad opätovne vyhostiť inšpektorov. Veriť ale, že také čosi súčasná administratíva v Bielom dome pripustí, si žiada značnú dávku optimizmu. Kritici naopak tvrdia, že inšpektori zatiaľ nenašli pádne dôkazy. Spojené štáty sú, podľa nich, odhodlané zasiahnuť tak či tak a správa inšpektorov nič nezmení. Čo by ale bolo v takom prípade ohrozené, je ochota ďalších krajín ísť do vojny. Nemecko sa vôbec netají odmietavým postojom, čo iba prehlbuje krízu v súčasných vzťahoch s Amerikou. Kancelár Gerhard Schroeder povedal jasne, že jeho „nein“ nebolo iba predvolebnou rétorikou, inými slovami, platí aj teraz, po jeho tesnom volebnom víťazstve: AUDIO: „Nemecko nemení postoj, ktorý malo pred voľbami. Po prvé, radi by sme videli naplnenie rezolúcie Bezpečnostnej rady č.1441. Dúfame, a radi by sme videli jej implementáciu politickým tlakom, nie vojenskou intervenciou. Po tretie, ak sa rozhodne o vojenskej akcii, Nemecko sa na nej nezúčastní. A po štvrté, tento postoj budeme presadzovať v medzinárodných organizáciách, v ktorých sme zastúpení“. Ako sa ale zachová Francúzsko? Jeho postoj je skôr odmietavý, na druhej strane nikdy nebol celkom negatívny. Paríž si necháva čosi ako zadné dvierka. Hovorí, že vojna môže nasledovať až po novej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN. Mimochodom, to bolo aj súčasťou dvojfázového plánu, ktorý francúzsky prezident Chirac od počiatku presadzuje. Takto vidí ale možný vývoj politológ Bruno Tertrais z parížskej Nadácie pre strategický výskum: AUDIO: „Myslím si, že z pozície Francúzska bude potrebné nejaké vyjadrenie stálych členov Bezpečnostnej rady, alebo interpretácia stávajúcich rezolúcií. Neočakával by som požiadavku novej rezolúcie, čoho zdanie vyvoláva francúzska reprezentácia. Ale myslím si, že aj keď by nebola nová rezolúcia, išlo by o nejakú formu autorizácie Bezpečnostnou radou“. Podľa iného experta Jacquesa Beltrana je však postoj Paríža konzistentný: AUDIO: „Postoj Francúzska sa v posledných mesiacoch nemení. Ide o to, že použitie sily nie je vylúčené, ale malo by byť poslednou možnosťou“. Zdá sa teda, že v prípade vojny sa bude Paríž rozhodovať, či sa psychologicky pripojí k Amerike a Británii, alebo k Nemecku. Pravdepodobnejšia je prvá možnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...