Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. január 2003 Saddám Husajn po dvanástich rokoch od vojny v Perzskom zálive Daniel Raus Amerika pokračuje v prípravách na vojnu v Iraku, prebiehajú však aj viaceré diplomatické iniciatívy. Aktívny je aj iracký prezident Saddám Husajn, nie je však celkom jasné, nakoľko si uvedomuje vážnosť situácie. Prečo – to už je námetom nasledujúceho príspevku Daniela Rausa. Iracký vodca Saddám Husajn vystúpil s prejavom k svojmu ľudu pri príležitosti 12-teho výročia vojny v Perzskom zálive. Jeho režim ju dodnes interpretuje ako víťaznú, aj keď bola pre Husajna totálnym debaklom. On sám si zachránil kožu iba vďaka tomu, že spojenci sa zastavili pred Bagdadom v nádeji, že zvyšok už urobia obyvatelia krajiny. Iracký diktátor má ale deväť životov – povstanie Kurdov sa mu podarilo kruto potlačiť, rovnako ako každý náznak odporu. Vo svojej krajine zostal absolútnym vládcom. V tomto duchu sa odvíjal jeho dnešný prejav. Západných spojencov prirovnal k stredovekým Mongolom, ktorí v roku 1258 vydrancovali Bagdad, vtedajšie centrum učencov: AUDIO: „Bagdad je odhodlaný, jeho obyvatelia aj vedenie, učiniť to, že Mongoli dnešných čias spáchajú samovraždu pri jeho bránach a konfrontácia dosiahne takú mieru zmyslu a obete, že oči niektorých sa otvoria a uvidia, čo sa deje“. Bagdad za Saddáma Husajna má ale málo zo svojej dávno zašlej slávy a stredovekí Mongoli nemajú nič spoločné s dnešnými spojencami. Saddám Husajn každopádne naznačil, že je odhodlaný ísť do vopred strateného konfliktu: AUDIO: „Dali sme vám sľub, všemocný Boh je toho svedkom, a na základe tohto sľubu budeme plánovať a organizovať naše armády, ľudí a velenie s Božou pomocou – víťazstvo príde od Allaha“. Ak hovorí iracký prezident predovšetkým o Bagdade, má to dôvod. Predpokladá sa totiž, že zvyšok krajiny sa po spustení prípadnej vojenskej akcie postaví na stranu spojencov. Zostane mu teda iba hlavné mesto, z ktorého si urobí pevnosť – ochranou mu pritom nebudú staroveké hradby, ale obyvatelia, ako živé štíty. Možno konštatovať, že ak sa rozhodujúca bitka odohrá v Bagdade, ešte predtým bude hlavný diplomatický boj prebiehať v Bezpečnostnej rade OSN. Vo februári má byť predsedníckou krajinou Nemecko, ktoré jasne povedalo, že s vojnou v Iraku nechce mať nič spoločné. Stály člen Francúzsko si bude zrejme žiadať nejakú formu potvrdenia mandátu pre celú akciu. A Rusko vystupuje takmer v úlohe spojenca Iraku. Americký veľvyslanec v OSN John Negroponte preto podčiarkuje potrebu udržať iracký režim pod tlakom – a také čosi sa dá dosiahnuť iba ak je Bezpečnostná rada (aspoň v zásadných otázkach) jednotná: AUDIO: „Zjednotili sme sa, myslím, v názore, že akokoľvek pristupujeme k rozdielom či nuansom v interpretácii, malo by sa to diať spôsobom, ktorý na jednej strane udrží jednotu Bezpečnostnej rady a na druhej strane udrží tlak na Irak, aby neodkladne, bezpodmienečne a aktívne spolupracoval s inšpekciami“. Washington sa snaží čo najviac urýchliť prácu inšpektorov a žiada iracký režim, aby im „aktívne“ pomáhal. (Používa pritom anglický termín „proactive“). Poradca irackého prezidenta Amir al-Sádí pritom tvrdí, že Bagdad už nemôže byť aktívnejší: AUDIO: „Čo po nás chcú? Aby sme priniesli zbrane a povedali: tu ich máte, toto sú tie skryté zbrane? Ak toto nazývajú „aktívnou spoluprácou“, nikdy sa to nestane jednoducho preto, že tie zbrane nemáme“. Na tieto slová padá ale tieň pochybností najmä po tom, čo inšpektori objavili 11 raketových hlavíc na chemické zbrane. Hlavice neboli na zozname, predloženom Bagdadom, dôležitosť objavu však inšpektori zatiaľ nehodnotili. Ich šéf Hans Blix po stretnutí s francúzskym prezidentom Chiracom zdôraznil, že hlavne Bagdad musí dokázať, že zakázané zbrane nemá: AUDIO: „Zatiaľ nemáme istotu, že všetky chemické a biologické zbrane, rakety a zariadenia sú odstránené“. Treba poznamenať, že bagdadský režim vyvíja aj určitú diplomatickú iniciatívu. Prezident Husajn poslal svojich ľudí do arabských krajín, vrátane susednej Sýrie. Tá je ale sama v zlom svetle, najmä po tvrdení Izraela, že umožnila Husajnovi ukryť zbrane na svojom území. Mimochodom, práve Sýria v týchto dňoch poprela informácie, podľa ktorých mala byť pripravená prijať Husajna, ak by odišiel z Iraku. Saudská Arábia, ktorá je v podobne zlom svetle po teroristických útokoch na Spojené štáty, zasa hovorí o potrebe amnestie v Iraku – ale nie pre všetkých. Prezidenta a jeho najbližších spolupracovníkov by sa týkať nemala. Kruh okolo Saddáma Husajna sa teda postupne uzatvára, aj keď je to zložitý (a podľa Washingtonu aj príliš pomalý) proces. Tento raz má ale jednu dôležitú vlastnosť: je totiž nevratný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...