Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       21. január 2003 Favoritom izraelských volieb je terajší premiér Šaron Daniel Raus Voľby v Izraeli budú 28.januára a zdá sa, že hlavnou zmenou, ktorú prinesú, bude potvrdenie terajšieho stavu. Hlavným favoritom totiž, napriek všetkým problémom, zostáva premiér Ariel Šaron. Šaron sa správa ako „krstný otec“ a štátu vládne „rodina“ – tvrdí v jednom z predvolebných klipov šéf Strany práce Amram Mitzna (v pozadí pritom hrá hudba zo známeho filmu Krstný otec). Zdá sa ale, že ani presne načasovaný škandál, na ktorý sa Strana práce spoliehala, nepomôže. Likud si v predvolebných prieskumoch zachováva svoj náskok a zdá sa, že v knesete získa viac ako 30 poslancov, teda o 10 viac ako Strana práce. Poslancov knesetu je ale 120, takže sa budú zostavovať krkolomné koalície, v čom je ale šéf Likudu Ariel Šaron majstrom. Mimochodom, dobre načasovaný škandál proti Šaronovi síce znížil jeho podporu. Stratené hlasy ale neprešli na adresu Strany práce. Práve naopak, väčšej podpore sa zrazu tešia náboženské strany, označované za krajne pravicové. Podstatou škandálu bolo podozrivé financovanie Šaronovej kampane v roku 1999, keď sa uchádzal o predsedníctvo strany Likud. Z pomerne komplikovaných transakcií vyplávalo na povrch 1,5 milióna dolárov, slúžiacich ako záruka na pôžičku, ktorá mala nelegálne financovanie zahladiť. Peniaze dal juhoafrický podnikateľ Cyril Kern Šaronovým dvom synom. Izraelský premiér sa bráni s tým, že Kern je jeho priateľom, s ktorým kedysi bojoval za vytvorenie židovského štátu, navyše v Izraeli nepodniká, a predmetnú pôžičku mu nielen s úrokom vrátil, ale dokonca ju aj riadne zdanil. „Kto už len platí úroky a dane z úplatkov?“ – dodal ironicky Šaron. Likud sa pokúša rozptýliť tieň pochybností aj poukazovaním na pochybné transakcie pre zmenu Strany práce. Do jednej z nich má byť zapletený terajší predseda a volebný líder Mitzna. Zdá sa ale, že rozhodovať bude nakoniec čosi iné, ako škandály. Blíži sa vojna s Irakom a vyše dva roky trvá palestínska intifáda. V Amerike nastúpila Bushova administratíva, ktorá má bližšie k Likudu, ako k ľavicovej Strane práce. A tá sa navyše vzdala svojej najväčšej osobnosti, Šimona Peresa, pretože sa bála, že je notorickým smoliarom, a tak ako nikdy v minulosti, ani teraz sa mu nepodarí voľby vyhrať. Za pozornosť stoja aj takzvané ruské hlasy. Milión prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho zväzu (čo je celá sedmina občanov Izraela) je na jednej strane v sociálne ťažšej situácii, pretože sa pomaly integruje do spoločnosti. Na druhej strane sa ale obáva ľavicového programu Strany práce, ten jej totiž pripomína časy komunizmu. Doteraz boli pritom ruské hlasy jednotné, v týchto voľbách sa však rozdelia, podľa všetkých predpokladov hlavne medzi Likud a náboženské strany. Kľúčovou témou volieb zostane teda bezpečnosť – a to znamená, že ich vyhrá Ariel Šaron. Šok z intifády má svoje dôsledky. Po rokoch rozhovorov a postupného budovania palestínskej samosprávy prišiel totiž kľúčový moment, v ktorom šéf samosprávy Jásir Arafat celkom nezodpovedne odmietol dohodu a vyvolal povstanie. Obrovské množstvo práce dokázal v momente jednoducho zmiesť zo stola. Teraz už nič nenapraví odporučeniami, aby sa pred voľbami nekonali žiadne teroristické útoky. Izrael si nemôže dovoliť žiadnu politickú naivitu. Tento luxus by ho prišiel veľmi draho. A čo sa týka perspektívy, už aj Ariel Šaron hovorí o budúcom palestínskom štáte. Nesmie mať ale dve veci: zbrane a teroristov. Či je to realistická predstava, to ukáže budúcnosť – a samotný premiér Šaron bude mať zrejme v budúcich rokoch unikátnu možnosť hľadať odpoveď. Likud má ale jeden psychologický tromf – bol to predsa jeho premiér Menachem Begin, kto dokázal v roku 1978 dosiahnuť kľúčovú dohodu s Egyptom. A čo je ešte dôležitejšie: táto dohoda platí už takmer štvrť storočia. Ak teda Strana práce zlyhala v pokuse o čosi podobné s Palestínčanmi (a jej dohoda sa zrútila skôr, ako bola podpísaná), mal by sa ťažkej úlohy ujať opäť Likud. Konečné rozhodnutie urobia každopádne na budúci utorok izraelskí voliči. A čo sa týka štátu Palestína, ten asi nevznikne bez samotných Palestínčanov. Práve oni sa budú musieť rozhodnúť medzi beznádejným bojom proti Izraelu a zmysluplnou cestou k nemu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...