Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       21. január 2003 Odlišný výklad rezolúcie 1441 rozdeľuje Bezpečnostnú radu Miroslav Neoveský Pred desiatimi týždňami vyslala Bezpečnostná rada do Bagdadu a krajín s podobným režimom veľmi jasný signál – jednohlasne schválila rezolúciu 1441. V súčasnosti však táto jednota chýba. Príspevok pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Odlišný výklad toho, čo rozumieť pod „vážnymi dôsledkami pre Irak“ rozdeľuje radu na tých, čo nazývajú veci pravými menami a tých, čo zaujímajú skôr „opatrnícky“ ako zodpovedný postoj. Ukázalo sa to aj na včerajšej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN na úrovni ministrov zahraničných vecí. Rezolúcia 1441, schválená v novembri, jasne hovorí, že falošné údaje alebo nezahrnutie údajov do irackej deklarácie, ako aj neochota spolupracovať s inšpektormi, predstavuje jej porušenie, čo by mohlo viesť k ozbrojenej akcii, ak o tom Rada rozhodne. O tomto všetkom informovali Radu minulý týždeň šéfinšpektori Hans Blix a Mohammed el-Baradej. Navyše, inšpektori v Iraku náhodne objavili doteraz 16 rakiet s prázdnymi hlavicami pre chemické, či bakteriologické nálože. To všetko však nie je pre niektorých členov Rady dosť na to, aby konali. Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov na včerajšom zasadaní Rady povedal, že Rusko uprednostňuje politické riešenie. Jeho čínsky rezortný kolega Tang-dži Huan zasa mienil, že inšpektorom treba poskytnúť ešte viacej času a nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorého krajina zaujala miesto v Rade ako jeden z jej nestálych členov, chválil prácu inšpektorov. Vo vyhlásení pred novinármi zopakoval Joschka Fischer postoj Berlína: AUDIO „My, Spolková republika Nemecko sa nebudeme podieľať na nijakej vojenskej akcii. Chceme predísť vojenskej akcii úspešným uplatnením rezolúcie 1441 prácou inšpektorov.“ A jeho francúzsky rezortný kolega de Villepin, hoci zdôraznil potrebu plnej spolupráce Iraku, zároveň povedal: AUDIO „Keďže sme v stave odzbrojiť Irak mierovými prostriedkami nemali by sme riskovať ohrozenie životov nevinných civilistov a vojakov, ohroziť stabilitu oblasti a rozšíriť priepasť medzi našimi národmi a kultúrami. A nemali by sme riskovať, že poskytneme živnú pôdu teroristom.“ Kritikom tieto postoje nevdojak pripomínajú politiku Veľkej Británie a Francúzska koncom 30-tych rokov voči Hitlerovi. Aj vtedy tvrdili, že dohodou s Hitlerom za každú cenu, treba zachrániť mier. Dôsledky tohto postoja sú, alebo aspoň by mali byť každému známe. Oproti tomu jednoznačný postoj zaujali iba britský minister zahraničných vecí Jack Straw a americký Colin Powell, ktorý členom Bezpečnostnej rady okrem iného povedal: AUDIO „Nemôžeme zlyhať a nepodniknúť akciu, ktorá môže byť nevyhnutná len preto, že máme strach z toho, čo urobia iní. Nemôžeme sa nechať šokovať do bezmocnosti len preto, lebo máme strach z ťažkej voľby, pred ktorou stojíme.“ Minister Colin Powell vo svojom prejave tiež zdôraznil, že Bezpečnostná rada musí byť ochotná plniť svoje povinnosti pri odzbrojovaní Saddáma.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...