Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       23. január 2003 Diskusia o Iraku Daniel Raus Diskusia o vojne v Iraku sa dostáva do poslednej fázy. V pondelok majú medzinárodní inšpektori predložiť Bezpečnostnej rade OSN správu o Iraku. Washington odmieta požiadavku, aby na svoju prácu dostali viac času. Americký prezident George Bush zdôrazňuje, že čas pre iracký režim sa kráti. Otázkou však zostáva, či do vojny proti Iraku pôjdu iba Spojené štáty a Veľká Británia, alebo široká koalícia. Závisí to od postoja členov Bezpečnostnej rady, medzi ktorými je momentálne aj Nemecko. Francúzsko, Nemecko a Rusko vytvárajú európsku os proti vojne v Iraku. V posledných týždňoch sa dostali do otvorenej opozície voči Washingtonu a Londýnu. Amerika sa však pýta, či tieto krajiny reprezentujú celý kontinent. Šéf amerického State Departmentu Colin Powell povedal v noci na dnes v rozhovore pre americkú televíziu, že Saddám Husajn nesplnil podmienky rezolúcie č.1441: AUDIO: „Mal predložiť plný, presný a kompletný zoznam zbraní – a to neurobil“. Problém ale je, ako správanie sa Iraku vyhodnotiť. Francúzsko a Nemecko totiž tvrdia, že pre vojenské riešenie niet dôvod. Čo sa týka postoja oponentov, Colin Powell sa vyjadril nasledovne: AUDIO: „Niektoré krajiny sa odvracajú od tohto problému a predstierajú, že neexistuje. Obávajú sa dôsledkov uplatnenia rezolúcie 1441, čo je v krajnom prípade použitie sily, ak ju Irak nesplní. Spojené štáty si uvedomovali, že táto rezolúcia vyjadrovala nádej na najlepšie a súčasne bola prípravou na najhoršie“. Americký minister obrany Donald Rumsfeld sa ale pýta, kto je vlastne Európa? A poukazuje na fakt, že starý kontinent sa práve v tomto období radikálne mení. Na otázky novinárov odpovedal takmer revolučným výrokom: AUDIO: „Vy chápete Európu ako Nemecko a Francúzsko. Ja nie. Myslím si, že to je stará Európa. Jej jadro sa posúva na východ“. Európska únia aj NATO sa rozširujú smerom na východ (to sa týka aj Slovenska), a práve noví spojenci sú – podľa Donalda Rumsfelda – na strane Washingtonu: AUDIO: „Keď sa pozriete na celý rad iných krajín v Európe, tie nie sú s Francúzskom a Nemeckom, sú so Spojenými štátmi“. Je samozrejme otázka, či tento pohľad nie je príliš optimistický. Traja noví členovia Atlantickej aliancie (Česká republika, Poľsko a Maďarsko) zatiaľ príliš neoslnili a postoje kandidátov sú do značnej miery dané túžbou vstúpiť do exkluzívneho obranného spoločenstva. Keď príde na lámanie chleba, aj pevné postoje môžu zmäknúť. Tak to bolo aj pred vojnou v Kosove, napríklad keď prišla nie celkom šťastná česko – grécka iniciatíva. Jedným z jej protagonistov bol Jan Kavan, vtedajší šéf českej diplomacie. Práve tento človek je dnes predsedom Valného zhromaždenia OSN. Aj keď pripúšťa, že iracký režim nikto nemá v láske, postoje 191 členských štátov OSN hodnotí takto: AUDIO: „Odpoveď je jednoduchá. Veľká väčšina členských štátov je nepochybne proti vojenskému riešeniu“. Pozrime sa, o čom sa vlastne diskutuje. Ide predovšetkým o dve otázky. Jednou je sila dôkazov proti Saddámovi Husajnovi, druhou účelnosť vojenského riešenia. Britský premiér Tony Blair síce hovorí o spojení Iračanov s al-Káidou, pádne dôkazy však stále nie sú na stole. A nemecký šéfdiplomat Joschka Fischer tvrdí, že vojenský zásah môže posilniť teroristov: AUDIO: „Nemali by sme sa správať tak, aby to posilnilo teroristické skupiny, ktoré nás chcú vohnať do vojny civilizácií. Mali by sme postupovať rozumne, na základe viacnárodného postoja, na základe koalície proti terorizmu“. To ale považuje Washington za absurdné. Terorizmus a nedovolené zbrojenie vidí totiž ako dve strany jednej mince. Zásah proti Iraku preto nemôže teroristom nijako pomôcť. Ešte sa pozrime na Rusko, ktoré sleduje tradične svoje ciele. V Iraku má investície a ide mu o splatenie obrovského irackého dlhu. Chce tiež obnoviť svoj vplyv v globálnej politike. Preto podčiarkuje dôležitosť spoločného rozhodovania, čo, preložené do bežnej reči, znie: nič bez nás. Toto sú slová ministra zahraničných vecí Igora Ivanova: AUDIO: „Je nesmierne dôležité ustúpiť od jednostranných krokov, ktoré by ohrozili jednotu protiteroristickej koalície“. Dajme ešte slovo nezávislým pozorovateľom. Za všetkých aspoň politológ, žijúci v Británii, Magnus Ranstorp. Ten tvrdí, že spojenie Bagdadu s teroristami je naozaj pritiahnuté za vlasy: AUDIO: „Možno z hľadiska verejnej mienky je tvrdenie o spojení Husajna a terorizmu účinné. Ale v skutočnosti takýto základ nie je dostatočný pre vojnu“. Na druhej strane ale celkom odmieta argument, že vojna proti Iraku by oslabila boj proti terorizmu: AUDIO: „To je nezmysel. Spravodajská vojna, presadzovanie zákona a ľudia, ktorí sú k tomu odhodlaní, budú jednoducho pokračovať“. Zatiaľ sa teda zdá, že Nemecko, Francúzsko a Rusko budú do poslednej chvíle proti vojenskému riešeniu Iraku. Tieto krajiny boli však váhavé aj pred Bosnou či Kosovom. V toku udalostí sa potom ich postoje menili. Možno sa teda nakoniec dejiny zopakujú, ako to majú vo zvyku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...