Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       27. január 2003 Zjednotenie Kórejskeho polostrova by bolo ťažšie, ako zjednotenie Nemecka Daniel Raus V tieni Iraku zostáva v týchto dňoch Severná Kórea. Aj tento štát je však naďalej nebezpečný a časom sa musí riešiť. Strach naháňa tamojší jadrový program a nevyspytateľnosť režimu prezidenta Kim Čong-ila. S novým diplomatickým pokusom prišla Južná Kórea. Očakávania sú však minimálne. Keď sa raz vyrieši Irak, ktorý z ďalších problematických režimov bude na rade? To je otázka, ktorou sa vážne zaoberajú Irán a Severná Kórea. Obe krajiny totiž zaradil americký prezident Bush (spolu s Irakom) do osi zla. Severná Kórea je z hospodárskeho hľadiska na pokraji kolapsu a má neživotný stalinistický režim, ktorý sa dá azda iba zázrakom reformovať. Južná Kórea v takýto zázrak verí, takže vyvíja obrovskú diplomatickú iniciatívu a neustále posiela severným susedom humanitárnu pomoc. Najnovšie sa vydal na sever Lim Dong-won, osobitný sprostredkovateľ prezidenta Kim Te-džunga. Juhokórejskí diplomati majú svoje skúsenosti, takže si dávajú latku čo najnižšie, aby sa vôbec dala preskočiť. Svoj cieľ teda opísal Lim Dong-won nasledovne: AUDIO: „Ubezpečím severokórejčanov o túžbe prezidenta Kima po mieri a zmierení, čo je aj nádejou celého nášho ľudu“. Napriek povinnému optimizmu však prebieha všetko v tieni súčasnej krízy, takže samotný šéf juhokórejskej delegácie priznal, že od rokovaní sa nedá veľa očakávať – a dokonca aj nad tým, čo sa podpíše, visí otáznik: AUDIO: „Ako všetci viete, riešenie nukleárneho problému bude dlho trvať. Je to 11 rokov, čo sever a juh podpísali dohodu o polostrove bez jadrových zbraní, a 8 rokov od rámcovej dohody Severnej Kórey a Spojených štátov. A predsa nukleárny problém opäť prepukol“. Pripomeňme, že krízu vyvolal stalinistický sever, keď priznal, že napriek všetkým dohodám pokračuje v jadrovom programe. Na prerušenie dodávok vykurovacích olejov, platených Spojenými štátmi, napokon reagoval odstúpením od kľúčovej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Teraz je otázka, či návrat k predchádzajúcemu stavu bude dostatočný. Z hľadiska medzinárodného spoločenstva by totiž mali nasledovať prinajmenšom tvrdšie inšpekcie. Vráťme sa ale k diplomatickému úsiliu Južnej Kórey. Tá by pád neľudského režimu na severe na jednej strane privítala, na druhej strane sa ho ale paradoxne desí. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: stačí sa pozrieť na Nemecko, ktoré sa po páde komunizmu zjednotilo a táto operácia stála západné Nemecko obrovské peniaze a priniesla mu nečakané sociálne aj politické problémy. Ak by padol severokórejský režim, vytvorí sa obrovský vnútorný aj medzinárodný tlak na zjednotenie Kórejského polostrova. A to bude podstatne väčšie sústo, ako bolo zjednotenie Nemecka. Soul si to dobre uvedomuje, takže robí na jednej strane všetko, aby zažehnal terajšiu krízu, na druhej strane si ale neželá rýchly pád diktátora Kim Čong-ila. O tom sa ale samozrejme nahlas nehovorí. Z praktického hľadiska má terajšia diplomatická stratégia dva ciele. Prvým je zatiahnuť do rokovaní Rusko a Čínu, ktorých vplyv na severokórejských súdruhov je síce malý, aj to je však lepšie, ako žiadny. Druhým cieľom je sprostredkovať priame rokovania Pchjongjangu s Washingtonom. Tie by boli podstatne účinnejšie a Severná Kórea ich aj žiada – tamojší režim by ale musel splniť aspoň základné podmienky pre obnovu dôvery. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell v Davose potvrdil, že Amerika nemá záujem na vojenskej akcii proti stalinistom. Pre prípad nutnosti ho ale ani nevylúčil: AUDIO: „Spojené štáty nemajú záujem na útoku na Severnú Kóreu. Prezident Bush to opakovane povedal a sme pripravení ubezpečiť Severnú Kóreu tak, aby to bolo nepochybné. Súčasne ale nechávame všetky možnosti otvorené“. Colin Powell nenechal nikoho na pochybách o tom, že problém Severnej Kórey má vo Washingtone vysokú prioritu. A jasne naznačil, že ústretové kroky musia prísť z jej strany: AUDIO: „Severná Kórea je ďalším príkladom krajiny so spochybnenou dôverou. Posledných 9 rokov jej medzinárodné spoločenstvo v dobrej viere pomáhalo na základe dohôd, ktoré Pchjongjang porušil. Severokórejská politika navyše strhla tamojších ľudí do temného, studeného a hladného pekla“. Do diplomatických pokusov sa najnovšie zapojila aj Európska únia. Pošle do Pchjongjangu svoju delegáciu, ktorej súčasťou bude grécky šéfdiplomat George Papandreou a Španiel Javier Solana, koordinátor zahraničnej a obrannej politiky únie. Všeobecne sa očakávajú skôr zdvorilostné rozhovory bez väčšieho efektu. Severná Kórea sa bude snažiť získať financie. Ako ale podotkla nemenovaná politička v Bruseli: je ťažké pomáhať krajine, ktorá si sama pomáhať nechce.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...