[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



28. január 2003

Víťazom izraelských volieb je Likud a premiér Ariel Šaron

Daniel Raus

V Izraeli sa dnes konali voľby. Víťazom sa stala, podľa očakávaní, vládnuca strana Likud, čo znamená, že Ariel Šaron zostane premiérom. Otázkou však je, nakoľko stabilnú a akcieschopnú vládu dokáže zostaviť.

O víťazstve Likudu a bývalého generála Ariela Šarona dnes nikto nepochyboval. Likud chcel ale „stabilné“ víťazstvo, presnejšie povedané: také víťazstvo, aby dokázal zostaviť pevnú vládu. To znamená: zo 120-tich poslancov knesetu aspoň 35. A zdá sa, že tento cieľ prekročil, dosiahol zrejme 36 poslancov. Porazená Strana práce má mať iba 18 mandátov.

Novú vládu bude ale každopádne zostavovať Likud – a musí sa rozhodnúť, či v nej budú radikálne náboženské strany, alebo naopak strany sekulárne, ktoré chcú dohodu s Palestínčanmi. V tomto zmysle sú voľby prekvapením: nečakaný úspech totiž dosiahla nová strana Šinuj, čo znamená „zmena“.

Práve táto strana je sekulárna, nechce mať nič spoločné s náboženskými kruhmi. So štrnástimi poslancami chce pôsobiť ako most medzi víťazným Likudom a porazenou Stranou práce.

Problémom volieb bola nechuť voličov. V čase, keď navštívi volebnú miestnosť 8 z desiatich Izraelčanov, ich prišlo iba čosi viac ako polovica. Nepomohli ani výzvy premiéra Ariela Šarona:

AUDIO: „Občania Izraela, poďte voliť“.

Aj keď je teda v Izraeli po voľbách, k zostaveniu budúcej vlády má premiér Šaron ešte ďaleko. Čakajú ho zložité rokovania zrejme s vyše desiatkou strán. Aj to je ale rozprávka v porovnaní s izraelsko – palestínskymi rozhovormi, ktoré by mali prísť potom. Samozrejme, ak vôbec prídu.

V týchto voľbách išlo totiž o vážne otázky: Má oddeľovať Izrael od Palestínčanov betónový múr? Má za týmto múrom vzniknúť palestínsky štát? Má byť šéfom takéhoto štátu Jásir Arafat? A hlavne: existuje politik, politická strana alebo program, ktorý dokáže naozaj zaručiť bezpečnosť na izraelskej strane múru?

Najväčším rivalom Ariela Šarona je o 17 rokov mladší šéf Strany práce Amram Micna. Aj on je bývalým generálom, vojenská skúsenosť ho však viedla k iným záverom. V roku 1987 viedol totiž zásahy proti Palestínčanom počas prvej intifády, a vtedy dospel k názoru, že Palestínčanov nemožno zlomiť silou, a že izraelská okupácia je proti hodnotám, na ktorých židovský štát stojí. V posledných rokoch je Micna starostom Haify.

Vráťme sa ale k otázke blízkovýchodného múru. Práve Micna je totiž jeho zástancom. Účelom múru by bolo zabrániť teroristom v prístupe na izraelské územie. Ariel Šaron v tejto veci váha – vidí v nej územné ústupky Palestínčanom a obáva sa, že Izrael by stratil kontrolu nad tým, čo sa deje za múrom.

Rozdielne pohľady sú aj na šéfa Palestínskej samosprávy Jásira Arafata, ktorý zablokoval dohodu v Camp Davide a vyvolal intifádu. Šaron s ním v žiadnom prípade nechce jednať. Micna by si za rokovací stôl sadol, aj keď s nechuťou.

Šaron váha aj so samotným vytvorením palestínskeho štátu, aj keď pred voľbami jeho budúcu existenciu pripustil. Takýto útvar by však, podľa neho, nesmel mať dve veci: zbrane a teroristov. Šaron teda žiada najskôr likvidáciu terorizmu, a až potom rozhovory s Palestínskou samosprávou.

Zaujímavá bude teraz otázka, s kým sa víťaz volieb spojí. Či s malými náboženskými stranami, ktoré zastávajú radikálne postoje, alebo radšej so stranami sekulárnymi, ktoré obviňujú z radikalizmu pre zmenu Ariela Šarona. Zrejme sa ale nezopakuje situácia zo začiatku palestínskej intifády - vtedy vznikla pod Šaronovým vedením vláda národnej jednoty, v ktorej boli Likud aj Strana práce.

O Blízkom východe sa často hovorí, že je to oblasť, pre ktorú neexistuje riešenie. Súčasne si ale nemôže dovoliť život bez riešenia. Ako v júli 2000 zdôrazňoval počas dramatických (a nakoniec neúspešných) rokovaní v americkom Camp Davide vtedajší americký prezident Bill Clinton, obe strany sú odsúdené na dohodu. Či a ako sa o ňu pokúsi nasledujúca vláda, to je zatiaľ otázka. Široké možnosti jej zostavy totiž kontrastujú s mimoriadne úzkymi možnosťami jej reálneho programu.



[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print