Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       29. január 2003 Izrael po voľbách Daniel Raus Víťazom včerajších izraelských volieb je premiér Ariel Šaron a jeho strana Likud. Cesta ku stabilnej a pre Západ dôveryhodnej vláde bude ale ešte zložitá. V parlamente totiž skončilo 13 strán, ktoré poznajú svoju cenu. Ariel Šaron má navyše vysokú ambíciu: zostaviť širokú vládu národnej jednoty, ktorá by vystúpila tvrdo proti terorizmu. Viac informácií ponúka Daniel Raus. Boli včerajšie voľby „temným dňom“ v dejinách Izraela, alebo sa stali nádejou na víťazstvo v boji proti terorizmu? Odpoveď závisí od toho, či hovorí predstaviteľ víťaznej alebo porazenej strany. Jednoznačným víťazom sa stal premiér Ariel Šaron a jeho strana Likud. Oproti minulému obdobiu zdvojnásobila počet poslancov, bude ich mať 37. Víťazstvo má ale háčik: celkový počet členov knesetu je 120 a, okrem Likudu, tam bude ďalších 12 strán. Už teraz je jasné, že rokovania o zostavení kabinetu budú mimoriadne ťažké. To naznačil pred jasajúcimi prívržencami strany samotný Ariel Šaron : AUDIO: „Môžete mať radosť z víťazstva, ale oslavovať netreba. Kampaň proti teroristom sa neskončila a ľudia zomierajú každý deň. Visí nad nami iracká hrozba. Sociálno-ekonomická kríza ohrozuje stabilitu hospodárskeho systému a berie šance na prosperitu všetkým izraelským občanom“. Premiér Šaron dodal, že skutočným víťazstvom bude až víťazstvo nad terorizmom. Aby ho dosiahol, zúfalo potrebuje obnoviť vládu národnej jednoty, v ktorej by bol aj najväčší rival, Strana práce. Tá je v troskách, pretože včera zaznamenala historicky najhorší výsledok (v podobe 19-tich mandátov). Jej predseda Amram Micna poukazuje na nízku volebnú účasť a tvrdí, že práve ňou vyjadrili občania nesúhlas s politikou Ariela Šarona. Všetci čakajú, či sa Micna po včerajšom debakli vzdá predsedníckej funkcie, tak ako to urobil šéf strany Merec Josi Saríd. V takom prípade by sa totiž mohol opäť dostať do čela Strany práce veterán Šimon Peres, a ten vstup do vlády nevylučuje. Amram Micna ale rezignáciu odmieta a naopak vyzýva ďalšiu dôležitú stranu Šinuj, aby išla tiež do opozície: AUDIO: „Nemám najmenší úmysel vymeniť nádej za ministerské posty. Vyzývam stranu Šinuj, aby splnila svoje sľuby voličom a nespájala sa s pravicovou stranou, ale pripojila sa k nám v opozícii ako alternatíva k pravicovej vláde“. Dodajme, že nová strana Šinuj, čo znamená „zmena“, je najväčším prekvapením volieb. S 15-timi poslancami môže pekne zamiešať karty. Aj ona žiada vytvorenie vlády národnej jednoty a chce byť mostom medzi Likudom a Stranou práce. Ako povedal jej šéf, bývalý novinár s ostrým perom Jozef „Tommy“ Lapid , na zostavovaní vlády sa každopádne chce podieľať: AUDIO: „Zmeníme tvár izraelskej spoločnosti. Cítim zodpovednosť za to, aby sme formovali vládu, jej politiku a tvár Izraela, pretože väčšina verejnosti vyslala signál: terajší stav je chorý, chceme iný Izrael“. Položme si otázku, čo by sa stalo, ak by Strana práce a Šinuj skončili v opozícii. Odpoveď je jednoduchá: premiér Šaron by musel pozvať do kabinetu radikálne náboženské strany. To by znamenalo nulové vyhliadky na dohodu s Palestínčanmi a zrejme tiež pokazené vzťahy s Amerikou. Ariel Šaron teda pripúšťa, že ho čakajú zrejme „bolestivé ústupky“. Zostaviť vládu bude preňho možno ťažšie, ako vyhrať voľby. Z výsledkov sú mimoriadne sklamaní Palestínčania, ktorí dúfali, že nastúpi vláda, ktorá bude ochotná začať s nimi rokovania. Teraz sa obávajú možnej okupácie Gazy. Pocity vyjadril člen samosprávy minister informácií Jásir Abed Rabbú : AUDIO: „Myslím si, že izraelská spoločnosť prechádza veľmi vážnou krízou. Chcú mier a bezpečnosť, ale volili sily, ktoré sú proti mieru a bezpečnosti. Verím, že čoskoro zistia, že ich hlasovanie bolo historickou chybou“. Boli to však práve Palestínčania, kto prispel k volebnému výsledku. Dodajme, že vláda národnej jednoty pod vedením Šarona by pre nich znamenala nevyhnutnosť zásadných reforiem a možno aj nútený politický odchod šéfa samosprávy Jásira Arafata. Šaron s ním totiž odmieta rokovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...